Škodlivosť hypnózy 2– duchovný pohľad

Avšak paradoxne, z hľadiska poznania širších súvislostí v skutočnosti o žiadnu pomoc a uľahčenie nejde. Typickým príkladom toho je hypnóza.

Pozrime sa na ňu z dvoch pohľadov: z čisto hmotného a z duchovného.

Vezmime si človeka, ktorý fajčí a veľmi by sa chcel fajčenia zbaviť. On sám je však slabý a aj keď to už viac krát skúšal, vždy svojmu zlozvyku opätovne podľahol. Rozhodne sa preto vyskúšať hypnózu.

Hypnotizér mu počas seansy vloží do podvedomia informáciu aby nefajčil. A ono to naozaj funguje! Dotyčný si vo svojom živote už nikdy viac nezapáli. Jemu i všetkým v jeho okolí sa to zdá byť úžasné. Zdá sa to byť ako zázrak. Z čisto hmotného pohľadu sa to môže naozaj takto javiť, avšak v skutočnosti sa v tom predsa len skrýva zrada.

Aby sme pochopil, v čom oná zrada tkvie, pozrime sa na vec z hľadiska duchovného.

Na zemi nežijeme iba raz, ale prichádzame sem viac krát, a to za účelom ďalšieho zdokonaľovania, ako aj preto, aby sme odložili svoje chyby a vysporiadali si svoje staré previnenia.

Človek, ktorého sme spomínali vyššie, prišiel na zem preto, aby sa zbavil zlozvyku fajčenia. On sám, svojou vlastnou snahou a svojim vlastným úsilím!

Onen človek vo svojom vnútri veľmi jasne cíti, že tak má urobiť, avšak je či už príliš slabý, alebo lenivý a nechce sa mu samému namáhať. Nakoniec natrafí na metódu hypnózy a podrobí sa jej dúfajúc, že prácu, ktorú má urobiť on sám na sebe, urobí zaňho niekto iný.

Hypnotizér mu teda vloží informáciu o tom, že nemá fajčiť prostredníctvom hypnózy do mozgu. A táto informácia je v jeho mozgu aktívnou po celý život, takže on naozaj prestane fajčiť.

Ale pozor! Akonáhle onen človek zomrie, jeho duša odloží všetko hmotné, čiže fyzické telo a s ním i mozog. A vtedy dotyčný s hrôzou zistí, že onen zlozvyk, ktorého sa mal za úlohu zbaviť naďalej pretrváva, pretože hypnotizér ho dokázal eliminovať iba na fyzickej úrovni, avšak už nie na úrovni vnútornej – duševnej. To bolo totiž konkrétnou úlohou onej ľudskej duše, ktorá to mala, má a musí robiť sama. Duševný a duchovný vzostup je totiž záležitosťou čisto osobnou a výsostne individuálnou.

Tento človek teda potom s úľakom zistí, že všetko bol iba klam a že on v skutočnosti premrhal a premárnil svoj pozemský život. Zistí, že kvôli tomu sa bude musieť ešte raz vrátiť na zem. Pochopí, že zdanlivou úspešnosťou hypnózy bol iba oklamaný a okradnutý o čas, ktorý mu raz môže chýbať, pretože človek sa musí očistiť a zbaviť všetkých svojich chýb do určitého, Zákonmi trvania univerza presne stanoveného času. Času, tvoriaceho ostrú a definitívnu hranicu medzi tými, ktorí zbavení svojich chýb a nedostatkov budú môcť pokročiť ďalej vo svojom osobnom vývoji vo stvorení a tými, ktorí plní rôznych chýb a nedostatkov zostanú zdesene stáť pred pevne zatvorenou bránou, zamedzujúceho im možnosť ďalšieho vývoja a života v tomto stvorení. Viď známe podobenstvo o piatich rozumných a piatich nerozumných pannách spomínané v evanjeliách.

Ale späť k hypnóze. Musíme si uvedomiť, že nie všetko, čo nám prospieva hmotne, nám prospieva aj duchovne a teda skutočne. Nie len v hypnóze, ale aj v mnohých iných veciach je to v súčasnosti tak, že hmotný a viditeľný prospech, ktorý nám niečo na prvý pohľad prináša, nám na druhej strane môže spôsobovať nesmiernu duchovnú škodu, za ktorú budeme musieť dodatočne platiť a vyrovnávať ju.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští! Nie teda všetko, čo sa dnes človeku javí ako dobré, je dobré aj naozaj. To, čo je v skutočnosti dobré však dokážeme rozpoznať iba vtedy, ak sa na všetky veci, ak sa na celý život naučíme dívať z duchovného hľadiska. Z duchovného uhľa pohľadu, prostredníctvom ktorého dokážeme rozlíšiť to naozaj dobré od zlého, ktoré sa len navonok ako dobro tvári.

Ak ale tento fakt nebudeme brať na zreteľ a naďalej sa budeme na všetko dívať iba z materiálneho hľadiska, pod dojmom zdanlivého dobra si budeme sami pre seba formovať zlo, na ktorého odčinenie a odloženie nám už nemusí zostať dostatok času.

Lebo vskutku, človeku nie je nič osožné, keby hoci aj celý svet získal, ak tým uškodí svojej duši. Nič nám preto nebude osožné, ak sa prostredníctvom hypnózy zbavíme niektorých svojich viditeľných chýb, ak daný problém navždy a definitívne nevyriešime vo svojom vnútri – vo svojej duši. Lebo jedine toto nám môže byť skutočne na osoh.