Vychádzame z letiska, hneď je okolo nás rozruch, každý núka taxík, tuk-tuk, trávu, Ťažko si vybrať ( :D ). Vyberáme najväčšieho sympaťáka. Samozrejme, ceny za odvoz vyskakujú vysoko do nebies. Pravidlo číslo 1. zjednávame, vždy zjednávame. Nakoniec sa nám to podarilo zjednať na 2000rp na osobu, čo je aj tak dosť veľa ( zjednávanie nevyšlo), no vtedy mi to tak neprišlo. Juhú ideme na ubytko, po skoro 21 hodinách v lietadle, sa chcem konečne umyť a poriadne vyspať. Ideme teda smerom na naše prvé ubytovanie. -> GALLE
Samozrejme nie je asi nič "lepšie a rozumnejšie" ako priletieť na Sri lanku o 1 ráno. Najlepšie na tom je, že na ubytku nás nikto neočakáva, pretože som samozrejme nikomu nenapísala, kedy asi tak priblížne prídeme - neviem prečo som si myslela, že z letiska do mesta Galle bude cesta trvať aspoň 6 hodín - samozrejme to tak nebolo, tlieskam si ( :D).
Na letisku som si zakúpila sim kartu s ineternetom, cena sa pohybuje za 9GB netu niečo okolo 6-10 eur, záleží či chcete kartu len s internetom alebo aj s volaniami. Samozrejme všetko Vám na mieste krásne nastavia. Hneď som ju aj vyskúšala, ako "vedúca" výpravy som pozorne sledovala cestu na ubytko, aby nás pán nezaviezol niekam do džungle - možno asi tak prvých 10 minút. Tak ma vyplo a prebrala som sa až pred polorozpadnutým domčekom. Hmm, sakra...
Domček miestami čierny, z predu oplotený vysokým dreveným plotom s farebným nádpisom Freeze on the beach . Mierny šok. Ako som spomínala nečakala som, že dorazíme tak skoro ráno, tak si veselo posedkávame a vychutnávame si výhľad na oceán, mierne zatuchnutú vôňu a tvrdé drevené stoličky. Sú 3 hodiny ráno. Spánok sa tak skoro konať nebude (:D). Jedno musím uznať výhľady sú tu neskutočné. Oceán riadne rozbúrený. Nádhera...
Zatiaľ sme preskúmali všetko čo sa dalo. Tzv. domček na strome, pod ktorým sa nachádzali malé rozkošné domčeky, problém bol troška v tom, že upratané a vyvetrané boli naposledy asi niekedy pred pol rokom. Smrdeli ako staré zvlhnuté ponožky a nechcem ani vedieť čo všetko v nich žilo. ( Neskôr sme sa to dozvedeli). Zhodli sme sa, že vykšeftujeme nejako horné izby na strome. Podarilo sa...
Prvé minúty, sme boli nadšení. Krásne ubytko, rovno pri oceáne. Všade pobehovali malé veveričky (chipmankovia). Vedľa nás hneď bývala stará babička, jej dom po tsunami vyzeral, tak že každú chvíľu spadne, no ona si v ňom pokojne žila. Každé ráno si robila raňajky do vlastnoručne vyrobených misiek, vždy jej ich ale vrany zjedli, bolo to celkom vtipné, ako ich naháňala s metlou po dvore. ( :D )
Hneď sme si prenajali skútre na ďalšie dni, aby sme mohli pobehať čo najviac na južnom pobreží. Skútre stáli cca 1200 rp na deň, na osobu teda 600rp. ( 1 euro = 196rp). Hneď ako sa ich rozhodnete prenajať, poriadne ich skontrolujte, či sú v celku - to isté sa týka aj prilby, aby Vám to potom všetko nezúčtovali. Bez prilby nejazdite. Čo sa týka medzinárodného vodičáku, povedzme si pravdu na Sri lanke sa policajti dajú podplatiť veľmi ľahko. Pokuty Vás ale dokopy výjdu viac ako samotný vodičák .
Náš prvý deň na Sri lanke sme strávili, len poflakovaním sa po plážiach v oblasti Pitiwella, Boossa, v blízkosti Galle. Nájdete tu plno pláži, na ktorých nestretnete ani len dušu. Možno sa sem tam objaví očumujúca miesta rodinka, pre ktorú ste atrakcia, ale inak nikde ani nohy - teda ak nerátam tie psie... Psí sú úplne všade, ale sú priateľské niekedy až veľmi.
Ďalšie dni sme strávili vlastne tým istým - flákanim sa po plážiach. Akurát tento krát sme už chodili kade tade na skútroch.
V roku 2004 juh Sri lanky zasiahlo tsunami. Je to dosť vidieť. Domčeky sú polorozpadnuté, alebo kade tade po nich vidieť stopy plesni. Na nás ako turistov reagovali všeliak, nektorí milo a zdvorilo, iní zasa mávali sexuálne narážky, alebo boli veľmi odmeraní. Čo sa ale týka pláži, juh sa mne osobne páčil najviac. Pláže boli čisté, všade boli palmy a nie veľa ľudí. Samozrejme aj tu na juhu sa našli pláže, na ktorých bolo ľudí viac, ale neboli to nejaké obrovské počty.
Medzi najznámejšie pláže na juhu patria, ktoré teda aj odporúčam navštíviť určite sú : Hikkaduwa, Weligama beach, Koggala beach, Mirissa, Dalawella beach, Unawatuna beach, Matara beach, Talalla beach ... Na týchto plážiach je dosť možné, že uvidíte plávajúce korytnačky alebo môžete s nimi aj šnorchlovať.
Hikkaduwa- Táto pláž, je známa aj kvôli vypušťaniu korytnačiek do oceánu. Na tomto pobreží nájdete viacero Turtle Hatchery . Korytnačky sú buď vypustené späť do oceánu, alebo keď nie sú schopné žiť samé v otvorenom oceáne, tu sa o nich dobre postarajú.
Pri ceste na skútroch po južnom pobreží sa stretnete aj so sochami Budhu. Či sú to malinké sošky, ku ktorým sa ľudia chodia modliť, alebo obrovské sochy. Ľudia na Sri lanke vravia, že k Budhovy sa nesmieš nikdy otočiť chrbtom je to neuctivé.
Táto socha Budhu meria 18m. Bola postavená ako kópia, predošlej sochy, ktorú zničila tsunami. Pod touto sochou, sa nachádza malinké múzeum s fotkami. Pán, ktorý tam pracuje, pri tsunami prišiel o nohu a bývanie, vyrozpráva Vám celý príbeh. Vraj prvá vlna nebola ničivá, no druhá zmiatla všetko. Jeho angličtina bola síce lámava, ale dalo sa mu rozumieť, niekedy sme ale len prikyvovali... Druhá vlna vraj bola vyššia ako samotná socha, čo je na tom pravdy, to už nevie nik. Každopádne, odporúčam pozrieť. Pán Vám nakonci dá požehnanie, a bielu šnúrku, na ruku - požehnanie Budhu.
Ak Vás omrzia pláže môžete sa vydať aj do vnútrozemia. Sri lanka je známa svojími národnými parkmi. My sme ich moc nepochodili, na Sri lanske pomery sú celkom drahé, tak sme zvolili cestu na skútry do vnútrozemia tak, že čo nám padne do oka, to navštívime. Vydali sme sa smerom na Morawaku - cestou sme videli kúpajúce sa byvoly rôzne veľké jaštery, opice, krásne Sri lanské lesy, malinké dedinky a nakoniec aj vodopád z ktorého si miestni spravili verejné sprchy. Všade sa niesla vôňa šampónov, plus všade bola pena.
Čo sa týka jedla, na južnom pobreží sa ovocie a zelenina predáva všade na každom kroku. Tak isto všade nájdete pocestných predajcov rýb, alebo vo väčších mestách dokonca aj fishmarkety. Nám domáci robievali každý deň raňajky. Jedlo bolo vynikajúce, noodle, klasika s nejakou kari omáčkou a top bolo chilli s kokosom - na slano. Reštaurácie sú tu drahšie, ale všade sa dá najesť u nejakého miestneho pouličného predajcu. Chutne a rýchle.
Čo sa týka jedla, dávajte si pozor, kde ho skladujete. Ak sa rozhodnete bývať takto nejako ako my, viac menej v otvorených priestoroch, rátajte s malými návštevníkmi. Chipmankovia sa dostanú naozaj všade. ( :D) Vyzerajú hrozne milučko a neškodne, ale realita je úplne iná. Sú to malé, zákerne potvory. Jeden z nás sa rozhodol si doniesť na Sri lanku aj kávenky, celý čas boli v batohu. Nik netušil, že tieto malé "krásky" sú schopné rozhrýzť celý batoh pre kúsok tohto česko-slovenského potešenia. Okej bavíme sa predsa o jedle, chápeme prečo tieto potvorky takto vyčíňali, ale vrchol je keď Vám ukradnú ponožku a zjedia ju ( použitá, nie veľmi voňavá) . Obhrýžu vložku v topánke a aby toho nebolo málo tak si pochutia aj na nabíjačkach. Najlepšie aj tak na tom všetkom bolo, ked sme vytiahli moju mikinu z batohu- čo urobili ? ... Zjedli mi rukáv na mikine ?!! To som sa už fakt pýtala, čo to ku*va má znamenať.
Máme aspoň zážitok, stále boli príjemnejšie ako šváby na stenách. Ktoré sa sem tam ukázali a veru sú to nezničiteľné tvory. Šťastie, že sme mali sieťku na komáre, ktorá nám chránila veci, zároveň aj nás. Na konci sa to už fakt nedalo v tej izbe vydržať, aj napriek tomu, že to bol otvorený priestor vzduch bol nepríjemný a hrozne mastný, tak som neskôr zvolila iné miesto na spanie - hammack. Posledné dni to už bol boj, tešili sme sa ako odtial konečne vypadneme.
Na tejto fotke, môžete vidieť malé chatrčky v ktorých sme mali bývať. Jedno šťastie, že sme to vymenili, ľudia tam zvyčajne vydržali jednu noc. Dokúsali ich ploštice, padali na ne v noci šváby a bol v nich neskutočne hnusný zápach.
Nakoniec aby toho nebolo málo sa nám na posledné noci nasťahoval do nášho domčeka na strome, do strednej izby indický párik. Zobudiť sa v noci na silné vlny, ktoré tak trieskajú o útes, že máte pocit, že ide tsunami, to sme si zvykli, ale na to, že sa o stenu vedľa vás dejú veci ako z dobrého pornofilmu, to už nie. Nie že len oni skackali na posteli ale skackali sme všetci, miestami sa zdalo, že dom to nevydrží a pôjde k zemi so všetkými čo sme boli v ňom. Niekedy to veru nabralo riadne grády - nebolo nám všetko jedno. Opakovalo sa to tak, ráno, večer , chvalabohu cez obed chodili asi niekam na pláž . Ešte ako milo sa na nás vždy usmievali ...
Konečne máme tento týždeň za sebou a ideme smer Východne pobrežie .. Huráá!!
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Vanessa Ďurovčíková přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.