Neuveriteľný omyl kresťanstva!

Tak to bolo predpovedané a tak sa to muselo stať, aby sa naplnili Písma. Ak však túto tézu podrobíme bezohľadnému skúmaniu, ukáže sa ako nezmysel. Ako omyl a blud!

Kresťanský svet v podstate tvrdí, že Kristus MUSEL byť zradený, že MUSEL byť odsúdený židovskou veľradou, že MUSEL byť vysmievaný, bičovaný a nakoniec ukrižovaný, aby tretieho dňa stal zmŕtvych. Tým vraj spasil svet, taký bol Boží plán a tak sa stalo, aby sa naplnili predpovede prorokov.

My však uvažujme! Aby sa všetko toto splnilo tak, ako to bolo predpovedané, židovská veľrada musela Krista uznať vinného a odsúdiť na smrť. Ak by sa totiž rozhodla inak a ak by ho nebodaj oslobodila prekazila by tým predsa Boží plán spásy. To ale potom nevyhnutne znamená, že jej rozhodnutie usvedčiť Krista z viny a odsúdiť ho na smrť bolo SPRÁVNE!

Podobne tomu bolo i u Piláta. Z hľadiska svojej pozície rímskeho miestodržiteľa mohol Ježiša alebo odsúdiť, alebo oslobodiť. On sám ho chcel oslobodiť. Tým by ale narušil plán spásy! Pilátovo rozhodnutie Krista ukrižovať bolo teda SPRÁVNE!

A rovnako SPRÁVNE sa „našťastie“ rozhodol i židovský ľud, ktorý mohol oslobodiť Krista, ale vybral si Barnabáša. Tak to bolo „správne“, pretože Kristovým oslobodením by sa predsa prekazil Boží plán spásy. Takto a nie inak vyzerá celá vec v tej najprísnejšej logike.

Židovská veľrada teda rozhodla SPRÁVNE! Pilát rozhodol SPRÁVNE a židovský ľud sa taktiež rozhodol SPRÁVNE! Presne tak to totiž stálo v Písmach, tak to predpovedali proroci a tak sa to muselo stať!

Ak však vyššie uvedené tvrdenia skúmame svojim najvnútornejším cítením, naše cítenie sa voči niečomu takémuto musí búriť. Vo svojom najhlbšom vnútri predsa jasne cítime, že veľrada správne nekonala, že Pilát nerozhodol správne a že židia nemali oslobodiť Barnabáša. Veľmi jasne cítime, že ich konanie správne nebolo.

To však potom znamená, že Kristus nemusel a nemal zomrieť! Že jeho smrť bola spôsobená sériou nesprávnych rozhodnutí ľudí. No a to zase znamená, že spása sveta musí a musela spočívať v niečom inom, ako v Kristovom utrpení, smrti a následnom zmŕtvychvstaní. Boží plán spásy predsa nemôže stáť na zločinných a nesprávnych rozhodnutiach ľudí ako na niečom, čo sa stáva nevyhnutou súčasťou plánu spásy. To, čo pochádza od Stvoriteľa sa predsa nemôže priečiť tomu najelementárnejšiemu ľudskému cíteniu pre to, čo je správne a čo nesprávne. Veď Boh je predsa Spravodlivosť a Láska, ktorá sa nespolčuje so zločincami a nekalkuluje s ich zvrhlými a zvrátenými rozhodnutiami.

Kristovo utrpenie a smrť boli zločinom! Bola to obyčajná vražda, ku ktorej došlo sériou nesprávnych rozhodnutí ľudí! Prostredníctvom niečoho takéhoto nemohol byť svet spasený! Práve naopak, ľudia tým na seba uvalili vinu! Nesmiernu vinu!

Spása totiž nespočíva v Kristovej smrti a jeho zmŕtvychvstaní, ale v jeho Slove, ktoré nám priniesol. V Slove, za ktoré podstúpil nesmiernu bolesť a utrpenie. Spása spočíva v Ježišovom učení, ktoré ukazuje cestu do Výšin! V jeho učení, ktoré nám ukazuje, ako máme myslieť, hovoriť a jednať, aby sme boli spasení! JEDINE TEN, KTO ŽIJE PODĽA KRISTOVÝCH SLOV BUDE SPASENÝ! NIKTO INÝ!

Predstavme si, že by všetko prebehlo úplne inak. Že by židovský národ uznal Krista ako Mesiáša, ktorým naozaj bol a že by ho ako Mesiáša uznala i židovská veľrada a učinila ho veľkňazom svojho národa. Veľkňazom povolaného národa židovského! Židovským kráľom v duchovnom slova zmysle!

Predstavme si, že by Kristus prostredníctvom kňazov, ktorí by mu verne slúžili očistil židovskú náuku od všetkého pokriveného a nesprávneho, od všetkých ľudských názorov a domnienok. A obyčajný ľud, ktorý sa vo svojej detskej viere snažil žiť podľa dovtedajšieho pokriveného učenia, tento ľud by svojim detským spôsobom prijal neskalenú náuku Kristovu a začal by sa podľa nej riadiť .

Duchovný rozmach, ktorý by to muselo priniesť by bol nevídaný. Spolu s duchovným napredovaním by automaticky došlo i k pozdvihnutiu hmotných pomerov. Čistým životom ľudí podľa čistého učenia by sa všetko čoraz viacej rozjasňovalo. V žiarivom jase života podľa Zákonov Božích, obsiahnutých v Kristovom učení by všade vyrástlo šťastie, radosť, mier a porozumenie.

Toto by svojou mocnou príťažlivou silou pôsobilo i na ostatné národy. Cudzinci by sa hromadne prichádzali učiť a ono nové, zázračné učenie by sa snažili aplikovať do života svojich vlastných národov. Svetlo a Pravda by sa šírili medzi všetky národy a všetkých ľudí na zemi. Zem by sa napokon stala veľkou ríšou šťastia, pokoja a mieru. Ríšou jasavého a radostného života podľa Zákonov Božích! Stala by sa pozemským odleskom rajských záhrad.

Takýto bol Boží plán spásy! Veľkolepý a veľkorysý, zodpovedajúci veľkoleposti a veľkorysosti vševládneho Boha.

Ľudská nízkosť, malosť, vierolomnosť a nečistota sa však postavili proti Stvoriteľovým plánom. Ľudia zlovoľne zavraždili Božieho Syna dúfajúc, že tým umlčia a zabijú aj jeho Slovo. Že tým zabijú jeho učenie, v ktorého dodržiavaní sa skrýva spása! Spása každého jednotlivca i celého sveta!

Avšak Kristus, ktorý sa zjavoval svojim učeníkom ešte 40 dní po svojej smrti im sprostredkoval odvahu, silu a odhodlanie k šíreniu jeho učenia medzi všetky národy zeme. Toto učenie totiž nesmelo byť zabité, pretože tým by temnota definitívne zvíťazila. Pretože tým by ľudstvo stratilo cestu k spáse, ktorá spočíva v Kristovom Slove a v živote podľa neho.

Kto teda podľa neho žije, kto mu podriadi všetko svoje cítenie, myslenie, reč a jednanie, ten kráča istou cestou k spáse. Kto si však myslí, že bol spasený Kristovým utrpením, jeho smrťou na kríži a jeho zmŕtvychvstaním, ten je na veľkom omyle. Ten sa rúha, pretože vražde a vzbure proti Stvoriteľovi sa snaží pripisovať význam, ktorý tento surový zločin voči Synovi Božiemu nikdy nemal. Lebo Kristova smrť bola obyčajnou vraždou a nie spásou sveta!

PS. Prečo potom proroci predpovedali Ježišovo utrpenie a smrť? Preto, aby ľudí varovali! Aby sa ľudia mali na veľkom pozore pred niečím takým, ako je vražda Mesiáša! Proroci o tom hovorili preto, aby sa tomu v budúcnosti zabránilo. Aby sa to v nijakom prípade nestalo!