Ezote(ro)rika

Na stole prázdna šálka z kávy, ktorú pripomínajú už len fľaky na mojom tričku, v spotify navolený album „life sucks“, v práci voľno, žena s drobcom na niekoľkodňovej návšteve u kamarátky a ja rozmýšľam ako využijem tých pár chvíľ pre seba. Ožeriem sa ako doga a budem sa váľať na gauči v trenkách, bezducho sledujúc blikajúci obraz a totálne nezmyselné programy v televízii! Niee... to nebude to pravé. Som predsa „uvedomelý a rozumný chlapec“, teda tak ma asi vidí moje okolie. A niet sa čomu diviť, veď za posledné roky som namiesto krokov robil skoky v pokroku k mojej „dospelosti“. Nový byt, spoločný život, svadba, dieťa... Vzorný príklad pre svoje okolie. Hľadám teda lepšiu zábavku a už asi po stý krát prechádzam pohľadom našu spoločnú knižnicu, ktorá okrem pár románov praská pod váhou všetkých tých karmických vzťahov, čakier, anjelov, či mníchov, čo predali to drahé auto. Iste, niektoré som dokonca prečítal, niektoré doslova zhltol a niektoré zatvoril po pár stranách. Keď prídete do kníhkupectva, z každej strany sa na vás škerí nejaký ten hollywoodsky úsmev na krásnej obálke kníh s nápismi ako Zbohatni, Máš na to, Spievaj, Tancuj, a podobné kraviny. Valí sa to na nás z každej strany. Ja by som to videl asi tak, že treba opakovať po tých úspešných pánoch, ktorí založili veľké firmy, alebo robia koučing pre milióny takých ako som ja, ale hlavne... Hlavne nebuďte sami sebou! Lebo viete, jednému sa podarilo vytvoriť sociálnu sieť, podarí sa to aj zvyšným 7 miliardám. A potom si budeme navzájom lajkovať a zdieľať svoje stránky. Wueeej, to bude krása! A nikto nebude robiť, v obchode nebude jedlo, pretože nebude mať kto pestovať, vyrábať, alebo dovážať tovar. A vlastne nebude mať ani kto ten obchod otvoriť. Nádherná predstava. Naši starí rodičia asi ťažko čítali knihy od Sharmu, De Ruiza, alebo Millmana a predsa vedeli, ako byť šťastní. Nechápte ma zle, nezavrhujem motivačnú literatúru, ani ezoteriku. Jediné čo chcem povedať je „nebuďme ovce“, nechoďme slepo za niečím, čo niekde niekto napísal. Ten človek nevyrastal na Žilinskom sídlisku, netuší aké to tu je, ako to tu chodí a chce mi radiť. Pozitívny prístup je skvelá vec, kým mu nepodľahneme. Nemáte prácu? No to je také skvelé! Myslite pozitívne, predstavte si v mysli novú prácu a ona príde. Sama. K vám domov. Ako pizza na donášku, pretože tak to máte vymyslené a to je to Tajomstvo, ktoré nám odhalili pred pár rokmi v nejakej knihe, či videu. Klop,klop... Kto tam? Vaša nová práca, ako ste si objednal vo sne... Berte to pozitívne, máte čas na seba a svoje myšlienky...a peniaze? Veď tie predsa boli, sú a budú. Dalo by sa o tom polemizovať. Samozrejme, že je lepšie byť pozitívny a obklopiť sa ľuďmi, ktorým nevadí aj vlastný tieň, ale ten náš zdravý sedliacky rozum nesmieme stratiť. Viem to, už som bol v tej situácii neraz. Teraz by ste sa do mňa mohli pustiť, že zavrhujem všetko to dobré. Nie! Pre niečo tu tie knihy máme, samé sa tu zrazu neobjavili. Nebaví ma čítať detektívky, či romány, je to pre mňa strata času. Oveľa radšej si prečítam niečo o osobnom rozvoji, niečo čo mi pomôže doplniť informácie, ale naučil som sa tomu už nepodliehať a vybrať si každej knihy len to, čo má prínos pre mňa a moje okolie. Možno aj vďaka týmto knihám som značne obmedzil počet ľudí, s ktorými sa stretávam... Prepáčte mi, asi som sa necítil vo vašej spoločnosti komfortne, alebo som cítil odliv energie, či cítil úpadok nálady pri vašom sťažovaní sa na všetko. Ale viete čo? Jedného dňa o tom a o vás napíšem knihu a venujem vám výtlačok, aby ste sa na mňa už nehnevali. Ale späť k téme... je skvelé myslieť pozitívne, usmievať sa na ľudí, ráno vstávať s dobrou náladou a tú ďalej šíriť počas dňa. Robte to, usmievajte sa, tešte sa a buďte vďační. Buďte milí k ostatným, aj keď sa oni možno práve mračia. Nepoznáme ich dôvody, ale iste nejaké majú. A áno, myslite pozitívne... verte, že vám v práci pridajú, že stretnete pravú lásku, že sa vám podarí všetko, na čom pracujete! Ale nikdy na tom pracovať neprestaňte! Nikdy! Napoleon Hill napísal jednu peknú vec (okrem iného) „ A goal is a dream with deadline“ , čiže niečo ako „cieľ je sen s konečným termínom“ . Snívajte teda, ale skúste si z toho urobiť cieľ. Ak sa chcete posunúť, nestačí na to myslieť, je to drina, študujte, veľa čítajte, spoznávajte ľudí, športujte, pracujte na sebe telesne i duševne, pretože z gauča nič nedosiahnete. A tak ma napadlo... idem ja radšej do fitka :-)

Adios amigos!