Som kreatívec aneb vlastne kto som?

Pomaly, už aj 60 ročná upratovačka (všetká česť tejto práci) mi povie, že je influencerka podlahových krytín, lebo sa hanbí povedať taký “nudný” názov povolania. Som z týchto pomenovaní celá v pomykove, že vlastne neviem čo robím ja.

A tak to zoberiem od začiatku. Upozorňujem na trochu dlhšie čítanie ale 24 rokov neviem dať do dvoch odsekov.

Poznáte to, keď sedíte na rodinnej “seanse” a počúvate ako všetky babky v rodine vedeli spievať, v druhej rodine vedia všetci pekne tancovať a v ďalšej vedia všetci dobre ohovárať. Každá má to svoje. V mojej rodine vedia všetci pekne kresliť. Prečo som sa ja venovala vrcholovému športu? Chápem. Rodičovské sny. Aj u nás ne/fungovali.

Ako malú ma rodičia vozili na mnoho krúžkov a športov, aby zistili, v čom mám talent. A tak sa stalo, že som 14 rokov hrala tenis, všetko mu prispôsobovala (šak ani do školy som nemusela chodiť) a neživím sa ním. Pýtala som sa prečo? No a teraz už viem. Bolo to všetko dobré na posilnenie tých vlastností, ktoré neboli mojou silnou stránkou. Ako napríklad vytrvalosť - nezabiť súperku prvou loptou do čela, ale ju poraziť rozumnou hrou. A rozvážnosť - to som pochopila, až keď som si rakety musela kupovať sama. To že som nemusela niekoľko rokov tvrdnúť na hnusnej drevenej stoličke v škole, si veľmi vážim. Precestovala som veľa zaujímavých miest, aj keď si z nich väčšinou pamätám iba hotel a kurty. Tenis nehrám už 5 rokov. Vtedy som mala ísť do Ameriky na školu so štipendiom, ako to robí väčšina tenistiek zo Slovenska, nakoľko rodičia nevládzu, finančne ťahať nekonečné výjazdy s nádejou, že získate pár bodov do rebríčka. V Amerike dostanete štipko, hráte za univerzitu, vyštudujete nejaký “management” alebo niečo tomu podobné, no a potom vitaj skutočný život. Skoro to isté čo na Slovensku len si môžete pridať na Instagram k fotke #teenagedream.

Asi keď som mala 17 rokov.

S pomocou môjho muža (ktorého som podľa svojho tatka klofla) som si to zariadila trošku inak a musím skonštatovať, že som urobila dobre a som zo svojím rozhodnutím spokojná. Potrebovala som iba nakopnúť a to doslova. Zmeniť školu, ktorá sa bude trochu blížiť k niečomu inému ako k finančnej matematike a nájsť si brigádu. Vždy predsa treba niekde začať.

Vystriedala som brigádu recepčnej, brigádničku v e-shope, marketingovú asistentku a social media manažérku (čítaj soušl mídia). Popri tom som nasávala vedomosti od ľudí, ktorí sa nachádzali v danej dobe v mojom blízkom okolí a hľadala, čo ma asi tak bude baviť. Prestúpila som na externé štúdium nakoľko zarábať peniaze ma bavilo oveľa viac ako sedieť s rovesníkmi na uspávajúcej prednáške a debatovať o nejakých posraných krúžkoviciach a ožran párty.

Bola by to ešte dlhá story a neverím, že sa niekto dostal až sem, ale v dobrom čase som bola na dobrom mieste a dostala som sa ku grafike. Tej sa venujem zhruba 3 roky a od úpravy fotiek skrz prvé čiarky v illustratore som robila aj šéfredaktorku takého zaprdeného časopisu (ale skúsenosť to bola super).

Ilustrácia pre vegetariánov.

Tvorba loga pre klientku

Tvorba loga, návrh vizitky a zároveň práca do školy

Väčšinu života sme si všetci mysleli, že sa budem živiť tenisom. Teraz robím niečo, čo som v podstate vždy chcela robiť no nevedela som, že sa tým dá uživiť. Som šťastná že sa môžem venovať grafike aj napriek tomu, že som 14 rokov trénovala na úplne iné zamestnanie. Nebojte sa robiť to, čo vás baví. Jednoducho si za tým choďte!