ROZHOVOR s odsúdeným pašerákom drog

Ako ste sa dostali do nemeckej väznice?

Ako som sa sem dostal? No veľmi jednoducho. Šlapal som po veľmi tenkom ľade a robil veci, ktoré sa normálne robiť nemajú. Kšeftoval som s drogami a neuvedomoval som si, aké následky to bude mať. No dnes to už viem.

Čo vás motivovalo k vášmu činu?

Potreboval som zarobiť veľmi veľa peňazí, aby som splnil sen jednému človeku (moja partnerka), ktorý je v mojom živote veľmi dôležitý. A druhá vec, už sa nedalo vycúvať z tohto biznisu.

Rozhodli ste sa takto konať sám, alebo ste sa nechali od niekoho zlákať? A ako sa človek vôbec k drogám dostane?

Nemôžem povedať, že som sa nechal zlákať. Bolo to po obojstrannej dohode s človekom, ktorému som veril. A k drogám som sa dostal veľmi ľahko. Človek si ani neuvedomí a je tam. Túto otázku ale nebudem viac rozoberať a ani to, prečo som prvý krát priňuchal k drogám, pretože je to pre mňa bolestivá téma a dnes už viem, že som tú vec mal riešiť úplne inak.

Zdroj: pixabay.com

Aké boli vaše začiatky vo väzení?

Začiatky tu boli veľmi ťažké. Nevedel som čo sa deje doma, nerozumel som cudziemu jazyku a na cele som mal ľudí, ktorí mi naháňali strach. Hneď v prvú noc strávenú tu ma môj spolubývajúci napadol nožom, a rozrazil mi stoličkou hlavu.

O väzniciach sa toho nahovorilo už veľa. Je to naozaj tak ako vídame vo filmoch? Drogy, zbrane, bitky, gangy, vraždy?

Veru o väzniciach sa hovorí kadečo, ale áno, je to pravda čo sa hovorí. Sú tu rôzne skupiny ľudí, kroté tu majú pod palcom rôzne aktivity. Či už sú to drogy, alebo iné veci. Bitky sú tu na každodennom poriadku, ale to niesu také ako keď sa človek pobije niekde na diskotéke. Tu to ide až do extrému a niekedy sa to končí aj smrťou. Priamo pred mojimi očami jeden väzeň druhému podrezal hrdlo žiletkou. Vidieť niečo také neprajem naozaj nikomu.

Vy ste už raz vo väzení boli, ale na Slovensku. Za čo to bolo?

Áno, ja som už raz sedel za závažný trestný čin, ako organizátor jednej skupiny. Nebudem Vám sem písať začo ale je to § 235 odst. 2 písm. a) treba si to pozrieť.

Zdroj: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/19650801.html#predpis.cast-druha

Odlišujú sa nemecké väznice od tých našich slovenských? Ak áno, tak v čom?

Áno a veľmi. Už len tým, že tu je človek sám na cele a má tak aspoň trochu pokoj a súkromie. Na Slovensku je šesť až osem ľudí na cele bez elektriky a televízie. Teda aspoň tak to bolo ešte za mojich čias. Naopak človek v Nemeckej väznici má všetko načo si len pomyslí, samozrejme ak má peniaze na účte. Môžete si kúpiť vlastnú televíziu, kanvicu, chladničku, Xbox atď. Veľký rozdiel je aj vo financiách. Tu si zarobíte cca od 200 do 500 €/mes. Na Slovensku zarobíte tak max. 50 až 60 €. Z toho vám zoberú na dlhy a alimenty a nakoniec vám neostane nič.

Ako vyzerá váš bežný deň za mrežami?

Ráno budíček, hygiena, káva a na siedmu idem do práce. Po práci si dám sprchu a utekám do školy nakoľko som sa prihlásil na nemecký jazyk, aby som sa zdokonalil. Po škole mám jednu hodinu vychádzku, no a večer nás zamknú a na cele si už každý robí čo chce. Ak vládzem tak večer ešte kreslím, tým si tu zarobím nejaké tabaky, ktoré sú tu platidlom. S nimi si potom zaplatím chalanov, ktorí mi poskytujú ochranu.

Vo väzení sa musia dodržiavať určité pravidlá. Ako sa trestná ich porušenie?

Veru tie pravidlá sa tu musia dodržiavať, a kto ich porušuje trestá sa samotkou. Mal som tú možnosť ju skúsiť, no radšej skapem ako sa tam ešte raz vrátiť. Zavreli ma na pár dní do miestnosti bez okien ktorá je nepretržito snímaná kamerou. Od podlahy po strop sú kachličky. Postel a WC sú vysúvacie takže ľahnúť si môžete iba večer a keď chcete vykonať potrebu musíte o to požiadať. Dokonca ani po vykonaní potreby nesmiete spláchnuť. Bachar príde, pozrie do záchoda a spláchne. Je to niečo ako psychický teror. Mnohí veľkí frajeri odtiaľ odchádzali po dvoch týždňoch úplne zlomení.

Zdroj: pixabay.com

Za ten čas strávený za mrežami ste mali možnosť spoznať veľa spoluväzňov. Našli ste si medzi nimi aj kamarátov?

Spoznal som tu veľa ľudí ale nikdy to nebudú kamaráti. Mnohí si sľúbia kamarátstvo ale akonáhle jedného pustia za brány väznice na slobodu, už to neplatí.

A čo bachari? Sú to vaši priatelia alebo skôr nepriatelia?

Bachari sú tiež len ľudia a pokiaľ sa vy správate normálne tak aj oni dajú pokoj a nerobia zle.

Za aké najzávažnejšie trestné činy sú odsúdení vaši spoluväzni, s ktorými ste prišli do kontaktu?

Tak prišiel som do kontaktu už s hocikým ale najviac ma šokoval únos, znásilnenie a upálenie dievčaťa. Istý čas som mal spolubývajúceho na cele, ktorý hovoril o tom ako zabil muža a zjedol jeho mozog. To bolo už príliš. Dodnes si pamätám ako som sa bál zaspať v strachu aby mi neurobil to isté.

Dá sa povedať že Vás o pár mesiacov pustia na slobodu. Aké máte plány po prepustení?

Neskutočne sa už teším domov na moju priateľku a dcéru ktorým by som chcel vynahradiť to trápenie, ktoré som im spôsobil. Pre dcéru mam jedno veľké prekvapenie, a s priateľkou by sme si chceli splniť náš sen, ktorým je svadba.

Čo by ste odkázali tým, ktorí premýšľajú o spáchaní nejakého trestného činu?

Každý človek rozhoduje sám o svojom osude, no ja za seba poviem len toľko. Nikdy viac, radšej skapem ako sa vrátiť za múry väznice.