Potulky Egyptom... 1. časť

Myslím , že každému pri vyslovení vety " Ideme na dovolenku do Egypta" napadnú indície ako - veľa, veľa, veľmi veľa piesku, teplo také, že to máš blízko pešo do pekla, po novom aj žraloky, otravní domáci a pod. No egypt je aj krajinou, ktorá má stále svoje historické čaro, má svoju bohatú históriu, tradície a niekedy máš pocit, že vlastne sa tam ten čas nejako zastavil.

Bola to po dlhých rokoch dovolenka pri mori. Tešil som sa na kontakt s tým kvantom slanej vody, ktorý bude iný ako kloktanie soľného roztoku pri bolestiach hrdla.

Deň 1.

Budík nám zvoní o pol tretej ráno, pretože cestujeme ja, moja priateľka a naši kamaráti, ďalší pár. A keďže naša kamoška je chorobne posadnutá organizovaním a posledné tri mesiace som si našiel asi 17x za deň správy typu : Už máme všetko nakúpené, pobalené, zbaľte sa aj vy, beriete si aj repelent? , zameňte si toľko a toľko eur, tak som bol rád za to, že toto je posledné nutné zlo predtým ako vypnem. Lietadlo malo síce odlet o pol ôsmej z Viedne, kde si z Trnavy za dve hodky, ale keďže sme chceli ešte raz vyhovieť, tak sme vyrazili o tretej, pretože čo ak náhodou....

Náhoda sa samozrejme nekonala a dorazili sme na letisko v dostatočnom predstihu. pri pohľade na kufre našich spolupútnikov som explodoval ako Etna a nemohol som sa prestať smiať. Naša hyper pripravená kamarátka na všetko si oblepila kufor zo všetkých strán A4-kami s informáciami o sebe v prípade, že by sa ten kufor stratil. Myslím že to ako sa volá, aký ma mail, ulicu, telefónne číslo vedel na Schwechate úplne každý a keby tam pacla ešte rodné číslo, tak si na ňu predajca aliexpress sluchátok za "Best price my friend, just 30 euro only for you" dokáže vybaviť online pôžičku.

Samozrejme sme sa neobišli bez stresov typu koľko asi vážia ich kufre a či majú naozaj všetko. Pri pohľade na batožinu pri ktorej zips kričal o pomoc ako na 32kách jeansoch ktoré si skúša moletka po Vianočných sviatkoch a presviedča sa, že veď tých koláčov zas až toľko nebolo som sa musel zase smiať. Slovom, naše dva kufríky vážili dokopy ako ich jeden. Slečna na check-ine si strúhla rannú sériu na spodný chrbát, vyhodila to na pás a poslala nás ďalej.

Tu nastal pre mňa osobne dosť veľký problém. Môj smrteľný strach z výšok. So stiahnutým žalúdkom a suchým hrdlom som prešiel všetkými kontrolami a usadil sa samozrejme hneď pri krídle... Keď som si všimol hrdzavé plechy na krídle lietadla pomyslel som si, že tento stroj už má nejaký ten rok to najlepšie za sebou a pri jeho stavbe pomáhali ešte chlapci čo prerábali izbu u Nefertiti... Nakoniec to nebolo až také hrozné ako som si myslel a ani neviem ako a boli sme nad oblakmi. Let prebiehal celkom v pohode, sem tam sme si zashakovali v turbulenciách ale inak to nebolo nič hrozné. Teda až na kvalitný obedík dokopy za 1,70 s DPH. Otázka či si dáte Čiken alebo Bif, je to vlastne aj tak jedno lebo ani jeden z týchto typov mäsa nakoniec neuvidíte a dostanete alternatívu v podobe niečoho... Dodnes vlastne neviem, čo som to do seba nahádzal a radšej po tom nechcem pátrať. Ubehlo mi to rýchlo a aj keď som mal pri pristávaní príjemný pocit ako keby mi niekto v uchu miešal kávu žiletkou a išlo mi roztrhať hlavu, bol som rád , že som konečne na zemi a že keď na ňu padnem, maximálne si rozbijem kolená.

Egyptské letisko bolo pre mňa dosť komické. Na cca 80 ľudí nasadili dvoch "ultraaktívnych" pracovníkov, ktorí si podľa mňa vytiahli najkratšiu slamku a museli ísť na okienko. Vybavili nás cca za 20 minút, musel som vyplniť tlačivo, že som len turista a nechystám sa tam žiť, čo podľa mňa tak ešte nikto nikdy nevyplnil a ovečky pokračovali do klimatizovaného autobusu, kde bolo príjemných 18 stupňov a v porovnaní s tým čo bolo vonku za oknom som mal sem tam pocit, že sa príde ku mne čochviľa pritúliť tučniak, či ho nezohrejem. Predstavil sa nám náš "Slovenský delegát"... Bol to vlastne Egypťan, ktorý sa lámano naučil Slovensko - Česky a jediné slová, ktoré nemali prízvuk boli "all inclussive" a "za poplatok".

V hoteli nás ubytovali vraj v "najkrajších izbách only for us"... Za nami to zase zopakovali ďalším a ďalšim. Prvý znak toho, že Egypťanom nemôžeš veriť ani nos medzi očami. Nikdy. Naozaj NIKDY. Dohodli sme sa že prvý deň už nebudeme vymýšľať nijaké extra mega misie po rezorte a proste si pôjdem násilne zabrať najbližsie lehátko a pôjdem sa troška prefiltrovať do mora. Bonus pre mňa bol, že zrovna začali MS vo Futbale a zrovna v tento deň Egypt otváral šampionát, čiže do večera bolo najviac používané slovo v Egypte - Salah...Aj keď Egypťania prehrali a ich nový prorok s S na začiatku mena ešte nehral aj tak na mňa pozeral z každej reklamy. Do večera som si užíval prvý deň ničnerobenia, pretože som vedel čo ma čaká a že naša kamarátka nám naplánovala program na celý týždeň a už sa k niečomu takému ako nerobiť NIČ len tak nedostanem.

PS 1 : Egyptský alkohol je podľa mňa asi tak silný ako Collgate ústna voda...

PS 2 : Ich voda z kohútika je silnejšia ako Gutalax

Pokračovanie....Podľa čítanosti 1 dielu