Láska

Píšem o tebe ,

o svojom sne,

o tom ako si bol mojím kamarátom,

a nedosiahnutelným cieľom.

Každú noc sa mi sníva o tebe len,

že bude krásny deň,

slnko bude teplé a letné.

Nebo bude čisté a modré,

modré ako more.

A teba , teba vidim na obzore .

Stojíš a na mňa hľadíš,

nič mi nevravíš.

Len tak sa na mňa pozeráš,

vyslovene zízaš.

Necítim sa dobre,

necítim sa zle.

Cítim sa zázračne,

cítim sa mdle.

A ty ......

Stále stojiš a na mňa hľadíš,

nič mi nevravíš.

Len tak sa na mňa pozeráš,

vyslovene zízaš.

V tom ma naplní pokoj na duši,

ty sa ku mne priblížiš.

A ja čakám že ma pohladíš,

že ma chytíš.

No ty Zrazu sa stratíš,

a už sa nevrátiš.

A ja mám pocit, že ma navždy opustíš.

Cítim sa stratená,

zranená a zmetená.

Klaknem si na kolená,

no v tom sa prebudím

a zas len po tebe túžim.

Neskôr však znova pride ten sen....

Kedy ťa zazriem,

vtedy sa zamilujem.

Kedy budeš na mňa hladieť,

a ja nebudem nič vedieť.

Kedy sa ku mne znova priblížiš,

a ja budem cítit, že po mne túžiš.

Avšak príde aj ta chvíla,

ktorá nebude ako každá iná.

Kedy mi zmizneš,

a ja sa stratím.

Kedy ma opustíš,

a ja sa zlomím.

Cítim sa stratená,

zranená a zmetená.

Klaknem si na kolená,

no v tom sa prebudím

a zas len po tebe túžim.

Ty vieš o mojích snoch,

vieš aj o mojích pocitoch.

Aj tak sa somnou zahrávaš,

a moje zúfalstvo nebadáš.

Lámem sa na poly ,

lámem sa celá.

Už nikdy nebudem aká som bola ,

som z toho uz unavená.

Už ma ani ty neposkladáš,

to hádam konečne zbadáš.

Vybláznil si sa na mne dosť,

už nechcem byť len tvoj hosť.

Hosťom v tvojom svete ,

hosťom v tvojom srdci ,

otoč sa a už sa nevracaj .

Prosím len neodchádzaj,

stále za tebou kričím:

Nechoď, vypadni.

Ostaň, zmizni .

Pobozkaj ma , nedotýkaj sa ma.

Zbav sa ma....

..... prosím Miluj ma!