Tour de Krk

Ako každá žena aj ja som túžila ísť na dovolenku s priateľom. Celý jún a júl som presedela za notebookom a hľadala som last minute. Keďže som stále študent a priateľ zmenil prácu nechceli sme veľa míňať tak sme sa v piatok 3. augusta rozhodli, že kašleme na to. Zbalíme sa, nakúpime si potraviny, sadáme do auta a ideme do Chorvátska. Stará dobrá klasika, ktorá nikdy nieje zlá. Horšie bolo vybrať lokalitu. Dvaja mladí by chceli aj nejakú tú party, tak sme vygooglili mesto Crikvenica. Ideme celú noc, v rádiu nám hrá album Ega na odreagovanie a odmysliac nejaké dve zápchy a idiotov, ktorí nevedia šoférovať a rvú sa tam, kde nemajú, sme prišli celkom v dobrý čas asi 8:30 do Crikvenice.

Lov po apartmánoch sa mohol začať. Nestihli sme ani zaparkovať a už k nám utekal starý pán, skoro si nohy dolámal, že má pre nás DOKONALÝ apartmán. Samozrejme apartmán v centre mesta, pár krokov od pláže stál nehoráznu sumu za noc, tak sme sa rozhodli pokračovať v mestskej časti Selce. Tam mal jeden pán pre nás za super cenu, super apartmán. Obaja unavení a nadšení sme utekali pozrieť ako to vyzerá. No... Nie, ďakujeme. Ľudia, to keby ste videli, nedali by ste za to ani 5 euro. Posteľ, skriňa, kuchynská linka, ak sa to tak dá nazvať, pretože to bolo niečo staré obité drevom z roku asi pred prvou svetovou. Najlepšia bola pani, ktorá upratovala tú izbu. Slovania jej asi nič nehovoria, lebo keď nás začala po chorvátsky ohovárať, všetko sme jej rozumeli. Postupne nás opúšťala chuť na dovolenku. Kameň úrazu už bola len tá betónová pláž pár minút od nás.

Čas na plán B - Ostrov Krk. Naivní, že v špičke sezóny, čiže prvý augustový týždeň, niečo nájdeme sme sa nevzdali a pokračovali v našej tour. Zaplatili sme ďalšie mýto, prešli cez most a rozhodli sa ísť do mesta Njivice. Čas ubehol ako voda, slnko pieklo a môj močový mechúr protestoval. Začali nervy. Vyše 14 hodín sme nejedli, ale popravde ani nám nechutilo. V meste Njivice sa zasa našiel len jeden jediný apartmán, krásny to je pravda, ale tá cena ... to sme už rovno mohli ísť do hotela a priplatiť si all inclusive. Únava nás ničila a my sme sa rozhodli ho aj tak zaplatiť. Pri výbere hotovosti nás osvietilo, že toľko nedáme a po zistení akí sme hlúpi a čakáme, že na prelome leta nájdeme niečo voľné na blind, sme sa už videli na ceste domov.

Ďalšia nádej svietila v meste Šilo. No asi to tu nebudem ani opisovať. Ďalšie sklamanie, ďalšia hrúza nazývaná apartmán, ďalšie čudo obité kusami dreva... Slzy v očiach, plný mechúr, únava, hlad, pot. Doslova zúfalstvo. V hlave sa mi rodil plán ako prespíme v aute a v nedeľu ráno začneme od znova, ale túžba po sprche a posteli bola väčšia. Priateľ už nevedel čo má robiť, smutný z toho, že ma sklame, že takto na prd sa nám začala dovolenka sme sadli do auta a išli ďalej. Ideme, ideme, ideme ďalej od Ega nám hralo dookola ako motivácia.

Mesto Baška bolo naše posledné svetlo nádeje a táto nádej sa nám konečne splnila. Opäť raz nám ponúkli posledný, alebo skôr "posledný" apartmán v celom meste za cenu, ktorú sme pred tým nechceli dať, ale teraz nám to už bolo jedno. Samozrejme pri našom celodennom šťastí, nám pani pri booknutí apartmánu povedala, že v tom momente už nieje. Svetielko nádeje zhasínalo a môj optimizmus bol zakopaný niekde pod morom. No nič, hovorím, že ideme dom po dome a zvoníme, klopeme a hľadáme. Jedna pani sediaca pred apartmánmi nám povedala, že je toto najhorší týždeň, pretože bez rezervácie nič nenájdeme, všetko je plné. No bola milá a videla, že sme unavení tak začala volať. Asi 15 minút vkuse, iba krútila hlavou a vytáčala čísla. Nakoniec nám povedala, že príde jedna pani a má pre nás len izbu. Počas čakania na Jadranku na skútri, sa prirútil rovnaký pár ako my s otázkou : "Dobrý, nemáte voľný apartmán?" Tak to nás pobavilo, Slováci nervózni, že už POL HODINU hľadajú a nič. Keď sme im povedali, že hľadáme už 6 hodín, chudáci až ich pot oblial.

15:30 a my sedíme na terase pripravení najesť sa. Unavení, ale šťastní, že konečne sme sa ubytovali a naša dovolenka môže začať. Pani nám ponúkla veľkú izbu s kúpeľňou a veľkou terasou. Kuchyňa nám chýbala, no povedali sme si, že nevadí. Potraviny, ktoré by sa nám mohli pokaziť sme zjedli čo najskôr a potom sme si už len vychutnávali špeciality v reštauráciach. Aspoň sme si oddýchli aj od varenia.

Mesto Baška bolo úžasné. Vrelo odporúčame. Krásna pláž, čisté azúrové more, dlhá promenáda s obchodíkmi a reštauráciami, milí ľudia, turistické chodníky s výhľadmi na mesto a more.

Keď už spomínam tú turistiku, ak sa vyberiete na vrch Hlam, tak sa na to prosím vás vopred pripravte. Je tam výstraha, celkom nemilá. Môže sa tam vyskytovať vretenica rožkatá a pavúk čierna vdova. Po 4 km kráčania do kopca nájdete krásnu Mesačnú planétu, to áno, no ďalej máte pokračovať len medzi kameňmi 1,5km, a keď sme si v hlave predstavili ako na nás číhajú tieto jedovaté živočíchy, no nebolo nám všetko jedno. A tie moje Conversky na nohách... Táák otočka dolu, čo najrýchlejšie aby sme neprišli o život.

Posledné upozornenie, nedávajte si litrový drink Zombie ak sa ponáhľate, nieje to dobrý nápad... Na druhú stranu, ak chcete aby vám rýchlo zapísalo, je to ten najlepší nápad.

Odmysliac si to hrozné hľadanie v sobotu, to bola skvelé dovolenka a ani sa nám domov nechcelo. No teraz to berieme pozitívne, kto by v jeden deň videl toľko miest a prešiel celý ostrov Krk ?