Napiš blog a sútažíš o zájazd do Dubaja alebo Paríža
Zapoj se do soutěže
Soutěž přináší

IZRAEL ,,autom naprieč dobrodružstvu ,,

6 dňový Roadtrip Tel Aviv, Jerusalem, Round 90, Dead Sea and Neve Zohar , Masada National Park , Red Canyon , Timna park and Eilat .

Po dlhom zvažovaní, ktorú krajinu navštívime a kde zažijeme ďalšie dobrodružstvo sme si zvolili Izrael. Je to štát na Blízkom východe v oblasti juhozápadnej Ázie, ležiaci pri východnom pobreží Stredozemného mora. Izrael susedí s Libanonom, Sýriou, na východe s Jordánskom a na západe s Egyptom. K Izraelu prilieha aj Západny breh Jordánu a Pásmo Gazy (t.j. územie ktoré čiastočne spravuje Palestínska autonómia). Počet obyvateľov Izraelu je viac ako 7,5 milióna a tvoria ich väčšinou židia (76%)- jediným štátom židov na svete. Hlavné mesto je Jeruzalem.

Veď len Tel-Aviv...

Ako sa z “Poďme do Izrealu, veď len do Tel Aviv” stalo dobrodružstvo naprieč celou krajinou. Bolo to ťažké rozhodovanie a odrádzali nás neustále informácie o tom, ako veľmi je táto krajina nebezpečná. Avšak bolo tam niečo, čo nás veľmi lákalo a práve preto sme sa nenechali odradiť a rozhodli sa ist do toho. Nastal prvý problem. Zhodnúť sa na termíne! Je veľmi ťažké sa v takýchto veciach prispôsobiť každému, kvôli práci, škole a iným veciam, ale nakoniec sa nám to podarilo a našli sme super letenku na februárový termín, no zatiaľ len jednosmernú a to do mesta Tel Aviv.Začalo sa plánovanie. Prvotný plan bol navštíviť len mesto Tel-Aviv, čo ak je to ďalej nebezpečné? Avšak začali protesty, už keď sme v Izraeli prečo nevidieť čo najviac? Budeme v Izraeli a neokúpeme sa v Mŕtvom mori ? Nebudeme sa prechádzať po Jeruzaleme ? Ako vážne ? ... A tak na večerných zhromaždeniach pri pivku sme začali riešiť, čo chce kto navštíviť a ako to najlepšie prispôsobiť časovému harmonogramu. Naša konečná trasa znela takto: Tel-Aviv, Jeruzalem, Neve Zohar (Mŕtve more), Eilat. A tak k našej jednosmernej letenke pribudla aj spiatočná letenka zo 400km vzdialeného mesta Eilat.Ďalšia zásadná otázka bola, ako sa budeme medzi danými miestami prepravovať. Zvolili sme kombináciu vlak a auto. Auto sme sa rozhodli zapožičať si v Jeruzaleme (Hertz) a vrátiť ho posledný deň v Eilate, tým pádom bude naše cestovanie pohodlnejšie a zábavnejšie. Keďže naše cestovanie nie je cez žiadnu cestovku, ani so žiadnym sprievodcom, snažili sme sa naštudovať si čo najviac o miestach, ktoré sú v Izraeli a ktoré navštívime.

Prvotné stresy, a to sme len na letisku...

Už len čakať do vytúženého odletu. V pondelok 12.februára sme sa dopravili do Nitry, z kadiaľ sme sa transportovali 7miestnym autom na letisko do Budapešti. Cesta bola únavná, keďže sme cestovali o polnoci aby sme stihli let, ktorý nám šiel o 6 ráno. Všetkým myslou mátal divný pocit. Je všetko naplánovane dobre ? Čo ak sa nestihneme dopraviť do 400km vzdialeného mesta a neodletíme domov? Príchod na letisko bol úspešní a tak, síce unavený no plny nádeje a očakávaní čo nás čaká sme sa vydali hľadať naše nástupište. Čakanie na let bolo nekonečné, ale našim neustálym srandickovanim a neprastávajúcim humorom v tak skorú rannú hodinu bolo veľmi prijemne čakanie. Zažili sme aj riadne stresy, pretože sme si neboli istý, či mame vhodne rozmery našich batohov a či nás nepošlú kade ľahšie. Mali sme stastie, pretože rozmery nik neriešil (let Wizzair) a tak sme mohli v klude nastúpiť do lietadla. Let bol unavujuci, keďže sme celu noc nespali každý sa snažil čo najviac si pospať a tak hľadaním vhodných polôh sme prežili náš let a zrazu sme sa dočkali vytúženého Izraela.

Slovakia ? Trencin, very nice place

V utorok 13.2.2018 o 10:00 sme pristáli v Tel- Aviv. Samozrejme sme sa hneď museli pofotiť a dopraviť sa pre batožinu. Spolu s batožinou nás čakala pasová kontrola, kde sa nás každého spýtali pár otázok ohľadom dôvodu návštevy a odkial pochádzame. Where are you from ?, I am from Slovakia., Slovakia ? Trencin is very nice place. Takže to by sme mali za sebou vyzerali sme sympaticky a pustili nás ďalej. Formality za nami a my sa môžeme vrhnúť na cestu na naše prvé ubytovanie. Naťukali sme si do mapy adresu nášho ubytovania a šup sa hľadať to. Bolo to síce zložitejšie, pretože sme očakávali nádhernú budovu hneď pri mori avšak na naše prekvapenie to bolo trocha inak. Zašitá budova, ktorá vyzerala úplne inak ako na obrázku. Ďalším prekvapením bolo, že tam nikto nebol. Čírou náhodou na naše šťastie sme čakali len nejakých 10 minút a prišla pani, ktorá to mala “na starosti”. Po anglicky nevedela ani ceknúť a tak rukami nohami sme sa jej snažili vysvetliť, že túto noc tu máme bývať. Nakoniec sme sa cez ňu spojili s majiteľmi, ktorí ani nevedeli, že máme už túto noc prísť, proste komunikácia úplne super. Všetko však dobre dopadlo a my sme sa konečne mohli ísť zložit. Izby boli na naše prekvapenie veľmi krásne a výhľad na stredozemné more sme mali z izby ako na dlani. Na izbe nás to dlho neudržalo, spravili sme pár fotiek a šup ho do mesta. Čakal nás totiž náš prvý západ slnka v Izraeli. Počasie nebolo najlepšie, keďže pri mori riadne fúkalo, ale ani to nám nezabránilo prejsť riadny kus a vidieť tie perfektne miesta v Tel-Avive. Náš prvý večer sme zakončili pri fľaške lacného Izraelského vínka a mohli sme sa vrhnúť na vytúžený spánok. Keďže sme boli 6, náš ranný budíček bol skorší, aby sme stihli všetci vykonať potrebné veci a stihli sa nachystať na cestu.

Jeruzalem

Druhý deň sme totiž smerovali do Jeruzalema. Ráno sme si uvedomili, že ani jeden z nás sme neskúsili aká je voda v stredozemnom mori a tak sme sa pred odchodom do Jeruzalema vrátili pri more aby sme aspoň trocha okúsili more. Samozrejme, fotky nesmeli chýbať a my, spokojní, sme sa vydali na vlakovú stanicu, z kadiaľ nám išiel vlak. Cesta prebehla bez jediného problému, naopak nás veľmi milo prekvapil pán sprievodca, ktorý nám dal užitočné rady a spríjemnil nám deň. Bol to prvý milý človek, s ktorým sme sa dali v Izraeli do reči. Aj napriek odporúčaniam, aby sme sa s nikým nerozprávali a podobne, sme radi, že sme neposlúchli. Keďže v Jeruzaleme sme bývali v starom meste, nechali sme sa tam odviesť taxíkmi, ktoré nás stali 50 šekelov (11,50€). Staré mesto je od nového oddelené vysokou hradbou, ktorá ho robí úplne výnimočným. Zase raz nás čakalo blúdenie kým nájdeme naše ubytovanie. A tu sa to stalo. Staré mesto je rozdelené na časti podľa náboženstiev. Je tam najväčší trh, ktorý tvorí asi 3/4 a v strede tohto trhu, sme zbadali značku, ktorá nám tvrdila, že tam sa nachádza náš hostel. Náš hostel vyzeral ako jedna veľká jaskyňa. Žiadne okná, všade samý kameň, zima, a diery v strope. A to som ešte nespomenula, že na izbe sme boli 19ti (Nás 6 Slovákov, 2 Česky, 5 Poliakov, 1 Nemec, a další, neidentifikovateľní ľudia). Ubytovanie ale bolo asi to posledné, čo nás trápilo, pretože hneď sme sa vybrali obdivovať pamiatky Jeruzalema. Prvou zastávkou bol Múr nárekov. Ani neviem, ako mám opísať ten pocit, keď som tam stála. Zmocnil sa nás neopísateľný pocit, ktory veľmi ťažko vyjadriť slovami, to musí človek proste zažiť. Ale môžem povedať, že bolo veľmi silné. Ďalšia naša zastávka sa nachádzala už mimo starého mesta a tak sme vyšli z hradieb a vydali sa na Olivovú horu. Najskôr sme však prešli okolie, kde bolo veľmi veľa zastávok a samozrejme, sme nemohli vynechať getsemanskú záhradu. Na Olivovú horu viedol riadny kopec a tak sme si dali zase raz riadne do tela. Avšak, ten výhľad na celé staré mesto, ktoré sme zrazu mali ako na dlani bol prekrásny. Prekvapil nás výhľad na celé mesto a v spojení so západom slnka, to bol naozaj nádherne ukončený deň v Jeruzaleme. Čakala nás už iba výdatná večera v starom meste, kde sme ochutnali humus, falafel a konečne sa poriadne schuti najedli. Odporúčame skôr jesť vonku ako v reštauráciách, vyjde to lacnejšie a taktiež je to veľmi chutné. Zvyšok večera sme strávili na streche nášho hostela, kde sme si dopriali horúci čaj a spravili si romantický Valentín.

Západny breh Jordánu

Tretí deň sme sa hneď ráno vybrali po auto, ktoré sme mali rezervované v spoločnosti Hertz. Po vybavení všetkých potrebných veci, sme sa ešte vrátili do starého mesta, kde nás čakal nákup suvenírov a neskôr sme si dopriali na trhu aj raňajky. Čo nás veľmi prekvapilo bolo, že každý predavač na trhoch, kde sme nakupovali poznal Slovensko. Topoľčany, Trenčín či Tatry boli pre nich beautiful places. Čakali nás 2 hodiny cesty. Naše kroky smerovali do dedinky Neve Zohar, kde sme mali ubytovanie u veľmi milej pani zo Slovenska. Cesta bola super, ako prvé sme si hneď vyskúšali ich obľúbené trúbenie. Na začiatku nas to prekvapilo, keď sme prišli do Jeruzalema a tam autá nonstop trúbili, neskôr sme pochopili, že je to ich spôsob komunikácie, a tak sme trúbili aj my kedy sa dalo. Cesta bola obklopená kamenistou púšťou a sem tam sa ukázali palmy. Do mesta sme smerovali po ceste 90, ktorá viedla popri mŕtvemu moru, ktorý sa nazýva aj Západny breh Jordánu. Hneď ako sme sa dostali k mŕtvemu moru, neváhali sme ani sekundu a išli ho skúsiť. Chuťovo nebolo zrovna najlepšie, ale inak sme nemali žiadnu výhradu. Teda až na to, že tým, že bolo take slané a husté sme mali potom pokožku takú akoby mastnú, ale to hneď vyriešila sprcha. Pred našim ubytovaním, sme znova zažili prekvapenie a to v podobe pána “vratnika” ktorý celé dni vysedával na lavičke pri ceste a pozoroval okolie. (Prikladáme fotku). Ubytovanie bolo super, ale keďže nás viac lákalo ísť sa poriadne vykúpať do mŕtveho mora hneď sme pobalili potrebné veci a išli na to. Musím povedať, ten pocit keď nás to more nadnášalo a my sme len tak v kľude chillovali na vode bol neskutočne super. Mŕtve more je proste mŕtve more a človek by ho mal čím skôr navštíviť, kým sa úplne nevyparí.

Masada

Náš štvrtý deň, sme si spestrili skorým ranným budíčkom o pól 4 ráno, aby sme stihli vyjsť na pevnosť Masada a užiť si východ slniečka. Cesta nám dala riadne zabrať, ale ten výhľad stal 100%ne za to. Síce východ slnka nebol taký, ako sme očakávali, pretože bola veľká hmla, ale vynahradilo nám to stretnutie s veľmi milým párom, ktorí nám ponúkol jedlo a tak sme sa spoločne naraňajkovali pri hmlistom východe slnka. Je prekvapujúce, že ľudia sú naozaj veľmi milí a síce ťa vôbec nepoznajú, pohostia a pomôžu ti najviac, ako môžu. Z Masady sme sa vydali znova pri mŕtve more, kde sme si vychutnali posledné minúty a hor sa na cestu smer Eilat. Cesta nám trvala okolo 2 hodín a ani sme sa nenazdali a už nás vítala krása mesta Eilat. Povodný plán bol, túto noc spať vonku, avšak kvôli varovaniam a nie najteplejšiemu počasiu sme si našli narýchlo ubytovanie s veľkým bazénom, čo nás presvedčilo o tom, že toto ubytovanie musíme mať. Síce pani domáca nám neodporúčala sa kúpať, avšak po celom dni, sme si spestrili večer vínkom, navštívili sme nočný Eilat, stihli sme aj kolotoče a zakončili sme to celé skokom do toho ľadového bazéna. Bolo to prijemné osvieženie a pre nás super vybláznenie sa.

Red Canyon a Timna Park

Predposledný deň sme si naplánovali návštevu Red Canyon a Timna park. Prvý sme zdolali Red Canyon, a potom sme sa vrhli na Timna park, kde boli zaujimavé tvary z kameňov a mali sme tam naozaj čo obdivovať. Na týchto dvoch miestach sme strávili 3/4 dňa a zvyšný čas sme venovali nákupnému centru a nákupu posledných darčekov. Nášmu výletu sa blíži koniec a tak sme posledný deň vrátili auto, a vydali sa autobusom na letisko. Prvý prúser bol, že do autobusu sme sa všetci nevošli a tak sme museli čakať na další autobus, ktorý nás vezme na letisko. Na letisku nás čakalo 5 kontrol. Prvá kontrola bola asi najkomplikovanejšia, pretože sa nás pýtali, kde všade sme boli, kde sme bývali, s kým sme boli a rôzne veci. Ďalej sme prešli na batožinovú kontrolu, avšak na nešťastie sa práve pokazili stroje a tak sme museli čakať, kým sa to spojazdní. Nervózni z toho, že o 20 minút nám ide lietadlo a my stále máme pred sebou kontroly, sme stepovali a snažili sa nestresovať až tak moc. Naše lietadlo už síce malo odletieť, ale keďže sme tam neboli iba my 6 tak stále čakalo. Žiaľ, my vždy musíme niečo vyviesť a tak sme schaosili na kontrole a zdržali sa dlhšie ako sme mali a naše lietadlo už bolo pripravené na odlet. V poslednej chvíli sme stihli prísť k chvalabohu Slovenskej pani z Rainaru, ktorá musela zavolať aby priniesli schodíky a mohli sme nastúpiť. No čo Vám povieme, zážitok na celý život. Ku všetkému prikladáme fotky + naše videjko, ktoré odporúčame určite pozrieť. Izrael bol naozaj úžasný, odporúčame ho každému určite navštíviť a nebáť sa. My sme si to užili najviac ako sa nám v danej situácii dalo a myslím, že každý jeden z nás, sa tam raz niekedy s radosťou vráti.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
0
Odeslat správu

Chceš vědět, když Marián Kleiman přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.