Po prvýkrát v Ázii

Časť druhá - Ako (ne)cestovať cez hranice.

Nie informatívny, ale skôr zážitkový blog o tom, ako sa veci môžu skomplikovať :)

Prvé komplikácie sa nám začali diať ešte na ostrove Koh Kood. V miestnej predajni lístkov na trajekt(reštaurácia s veľkou terasou a jedným stolom a.k.a predajným miestom) . Na naše počudovanie, slečna, ktorá tam pracovala nám oznámila, že zajtra neodchádza žiadny trajekt do prístavu Laem Sok (prístav na pevnine) , vraj len medzi-ostrovné spoje a , že trajekt pôjde určite obdeň ...nikotínovo - zamatovým hlasom prehlásila "uan handrd prsent ! "Nevedeli sme čo robiť, pretože na internete sa písalo, že trajekt zajtra pôjde a tak sme sa nato spoliehali. No nič .. vrátili sme sa do hotela, na recepciu za vedúcim (vyfešákovaný postarší pán vždy usmiaty s prízvukom takým, že všetko je v pohode easy easy ). No keď sme si chceli predĺžiť pobyt o jednu noc tak to už zrazu také easy nebolo. Vraj majú plno a náš domček bude zajtra patriť už niekomu inému. A aby bola ešte väčšia sranda, potvrdil našu informáciu o tom, že trajekt skutočne pôjde aj zajtra, a tak si iné ubytovanie zháňať nemusíme. Znovu kráčame do predajne lístkov .. no opäť sa vraciame bez nich .

Zúfalí sme si sadli na recepciu a začali googliť nejaký nocľah zmierení s tým, že zajtra nevycestujeme smer Kambodža. Rýchlo sme niečo našli, sadli na skúter a šli si to pred bookovanim pozrieť . Fotky na internete klasicky nekorešpondovali s realitou . "Toto určite nie" vraciame sa zase cez polovicu ostrova späť do nášho zálivu a skúšame šťastie v "cestovnej kancelárií" po tretí krát, kde sa niečo muselo udiať s "uan handrd prsent" , pretože nejaký trajekt zajtra len predsa ide! Odľahlo nám, a spokojne sme si užili zvyšok dňa na pláži . Druhý deň ráno sme čakali aj s kuframi na taxík. Vytúženým trajektom sme sa doplavili do prístavu Laem Sok. Potom sme nasadli do minibusu smer autobusová stanica, odkiaľ sme mali na pláne isť k hraničnému prechodu Poipet do Kambodže. Na autobusovej stanici nám ukázali na ktorom nástupišti máme čakať. Nikde žiadny cestovný poriadok , len stojíte pri skupinke ľudí a čakáte kým príde autobus. Pri nástupe sa pýtame šoféra " Poipet border ? " "Yes yes yes" ...tak sa vezieme. Po troch hodinách cesty vystupujeme .. a čo sa nám stalo ? Doviezli sme sa na zlý hraničný prechod. Čo teraz ? .. nervy ..nevieme kde nastala chyba ... po pozretí na mapu je nálada ešte horšia , lebo sme zašli fakt ďaleko.. Zmätení sa hneď stávame obeťou miestneho kšeftára, ktorý sa nás začne vypytovať kam chceme ísť, a ponúka nám “veľmi výhodný" prechod cez hranice. Keď povieme Siem Reap tak to už zariadiť nedokáže ale môže nás odviesť do najbližšieho mesta, ktoré je 15km ďaleko. Samozrejme si zato vypýtal riadnu pálku , odmietame . Najskôr si musíme vybaviť víza a zorientovať sa kde to vlastne sme a ako sa ideme dostať do Siem Reapu. Kšeftár tvrdí že tam nejde žiadny autobus, a budeme musieť isť do hlavného mesta Phnom Phenu a odtiaľ následne do Siem Reapu. K*revská zachádzka .. stále mu neveríme. Konečne sa ho zbavujeme a už sme v ďalšej pasci. Musíme podstúpiť lekársku prehliadku na vírus Zika ... v sprievodcovi sa písalo, že ide o fejkovú prehliadku na vymámenie 2dolárov.Ale keďže kambodžania , tesne predtým od nás šikovne vytiahli pasy a batožinu, prehliadke sa tak už nedalo vyhnúť :D ..

Po "prekvapivom" zistení, že sme obaja zdraví, postupujeme ďalej do budovy, pred ktorou sedí skupinka protestujúcich angličanov. Dôvod protestu: nechcú zaplatiť víza ktoré mali byť podľa sprievodcu oficiálne do 30 dolárov ale kambodžania si od nich pýtajú 47 dolárov na osobu. Z internetu vieme, že je to tam samá korupcia a pomaly na každom hraničnom prechode si účtujú za víza iný poplatok. A tak sa vysokej sume nevyhýbame ani my.

Vchádzame do miestnosti s L-kovým stolom za ktorým sedia štyria chlapi , traja v košeliach a jeden komplet vo vojenskom ako nejaký generál. Posadia nás , svietia lampou do očí a podávajú si z rúk do rúk naše pasy. Vtedy nám fakt nebolo moc príjemne :D po nekonečnom skenovaní (asi či sme im dostatočne sympatickí ) máme pečiatky, pasy a bežíme het. Prechádzame cez hranicu už do kambodžskej kaviarne, ktorá disponuje free wifi a začíname riešiť ako sa odtiaľto dostať. Parí sa nám z hláv , známemu sa parí z hlavy v Prahe - takto na diaľku nám pomáha vyriešiť situáciu ... Autobus dnes z hraníc už skutočne nejde, tobôž nie do Siemu. Jediná nádej ako neostať spať na ceste v džungli za hranicami je dostať sa do Phnom Phenu. Odtiaľ ďalej nočným autobusom do Siem Reapu .. jediné riešenie aby sme tam boli včas a neprepadlo nám ubytovanie. Dobre to by sme mali. Teraz ako sa dostať do Phnom Phenu? Zase parenice z hláv ..

O pár minút prichádza za nami jeden chlap, vypadal ako mexičan. “Idem do Phnom Phenu a potrebujem naplniť auto” wtf z čista jasna. Hovoríme mu, že potrebujeme stihnúť nočný autobus on nato "no problem" za 100 dolárov :D Nikdy! ... zjednali sme na 60. A už sa vezieme spolu s ďalšími dvoma kambodžankami v staršom SUV. No nie dlho. Zastavujeme na benzínke, mexičan vystúpi a niečo rieši cez telefón.Po desiatich minútach prichádza nejaký muž, ktorého mexiačan označuje za svojho bratranca. Dostávame pokyn, aby sme si preložili veci do jeho auta, že nás ďalej vezie on. V tom momente sme z toho vôbec nemali dobrý pocit, ale nemali sme na výber. Ako bonus sa prikmotril ,do auta ešte ďalší muž, takže sme cestovali 6ti. To som ešte nevidel aby na spolu-jazdcovom sedadle sedeli dvaja dospelí, veľmi ľutujem, že to nemám odfotené :D Janka to poriešila po svojom a zalomila. Aj ja som bol dosť unavený ale nedalo sa mi zaspať v aute. Bola noc, von žiadne pouličné lampy takže absolútne neviem odhadnúť po akých cestách sme šli .. Ale čo ma vytáčalo bolo, že sme šli pomaly. Furt šesťdesiatkou .. .a my sme mali naponáhlo. Dokonca si vodič urobil aj uprostred noci prestávku na jedlo. Lyžičky sme mu očami tlačili do úst aby mu to išlo rýchlejšie nech stihneme ten autobus ! :D

Nasadáme do auta a zase 60 ... neskôr si všímam, že MPH blik :D Bratranec podáva mobil Janke, chce ju mexičan. Hovorí mu, že nestíhame nočný autobus do Siemu. A tu začala "jízda smrti" :D Ten keď počul, že o 02:00 má byť v hlavnom meste, zaradil rýchlostný stupeň pretekár . Janka zase spala , a ja som to sledoval a zhlboka predýchaval . Premávka bližšie k hlavnému mestu hustla. Obiehali sme všetkých a všade! Neraz sme obiehali tri nákladné autá za sebou a ten chudák, čo šiel oproti, sa nám musel uhnúť do priekopy. Ako som sedel za vodičom, tak som pridával a brzdil zarovno ním nohami od strachu :D

Po príchode do Phnom Phenu hľadáme predajné miesto cestovných lístkov . Bolo to na rohu ulice spojené s poštou. Všade veľa ľudí ako za bieleho dňa. A to boli asi 2 hodiny v noci. Pri kúpe lístkov sme zistili, že nočných autobusov ide toľko, koľko je záujemcov, a tých bolo veľa. Nie len tie, ktoré boli uvedené na internete , takže sme vôbec nemuseli riskovať naše vzácne životy a ja by som si ušetril svalovicu na nohách od toľkého brzdenia :D Z toľkého celodenného programu sme zabudli jest. Až teraz nám zavoňalo jedlo z nočného trhu, ktorý sa nachádzal cez cestu. Do odjazdu nám ostávala ešte pol hodinka tak sme si ju patrične užívali na jedálenskom koberci, jedli nudle za 0,50€ a nasávali magickú atmosféru.

Konečne jedlo

Nočný autobus bola kapitola sama o sebe. Starý, rozbitý so zamrežovanými poschodovými posteľami na štýl klietok o rozmeroch 1,5m x 1,7m, s matracom hrúbky 2cm. Nevošiel som sa tam. Viete si predstaviť tie cesty, a to, aké otrasy naše telo zažilo počas 7-hodinovej cesty? Janka napriek tomu prespala väčšinu cesty a ja pokrútený som ležal a snažil sa nepočúvať čo robia zaľúbenci v klietke oproti cez uličku.

Ráno cca o 7 prichádzame do mesta Siem Reap na "autobusovú stanicu" . Zvládli sme to! Ani sme nedúfali, že dorazíme včas, resp s hodinovým predstihom v porovnaní s pôvodným plánom :) 24 hodinové dobrodružstvo za nami. Ospravedlňujem sa, že som tentokrát nepridal viac fotiek, no celý deň v strese , tak sme aj zabudli fotiť.

Siem Reap - autobusová stanica.

S odstupom času (vlastne odkedy sme spokojne ležali na izbe v Siem Reape :D) sa vždy pri spomienkach na tento zážitok riadne zasmejme a berieme to ako dobrodružstvo a veľkú skúsenosť :) ..

Ešte raz sa ospravedlňujem za malý počet fotiek , pokračovanie čoskoro :)...

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
15
Odeslat správu

Chceš vědět, když Michal Haščík přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.