Najobľúbenejší typ plastových igelitiek sa vyrába z polyetylénu. Ten sa vyrába z ropy, a práve samotná ropa je najväčším problémom v tomto výrobnom cykle. Tú mikroorganizmy nedokážu rozoznať ako potravu a teda nie je možné aby akékoľvek výrobky z nej vytvorené biodegradovali, teda sa prirodzene rozložili. Produkty z nej vytvorené sa budú trhať a lámať na menšie a menšie časti. Až dovtedy, kým z nich nevzniknú drobné prachové častice. Nikdy sa však nerozložia úplne.
Americká agentúra na ochranu životného prostredia testovala rozložiteľnosť plastov A/B testovaním. Na testovanie použili dva kontajnery s kompostom bohatým na mikróby. Do kontajnera A umiestnili plastové igelitky, do kontajnera B bežné potraviny, noviny či drevo. Následne do nich pridali na podporu prirodzeného rozkladania kyslík a vápno. Kým sa odpad z kontajnera rozkladal v dňoch až týždňoch, obsah kontajnera s igelitkami ostal nemenný aj po mesiacoch.
Spomínaš si ešte na obdobie bez igelitiek? Nie je to až tak dávno, čo ľudia nosievali svoj nákup v sieťke či plátenej taške. Napriek tomu, že takéto tašky či plátenky plnili svoj účel najlepšie, je dnešná realita iná. Fakt, že igelitky sa stále tešia väčšej obľube potvrdzuje aj fakt, že na jedného Slováka spadá v priemere spotreba až 466 igelitiek. V prepočte na eurá to činí približne 45 €. A to je už suma, nad ktorou sa oplatí zamyslieť. Dnes si za ňu môžeš napríklad zaletieť do Benátok či Berlína.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Taschkēn přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.