Pohodu treba mať aj doma

Ako by povedal Vecko - "makáme na tom bejt sami sebou" a tak si človek naozaj potrebuje urobiť svoju pohodu tam, kde práve je. Zobrať do ruky to čo mám a nesedieť na instagrame doma s unudenou tvárou. Keďže tento rok nám to naozaj nevyšlo a aj po pár prehováraní kamarátov si človek povie, však nabudúce pôjdem, nemusím tam byť každý rok, vďaka sociálnym sieťam človek dokonca má pocit, že tam bol. Čo nás ale zachránilo od žiarlivosti je naša milovaná "Štiavka" ako by to nejeden domáci povedal. Jazero, teplo a spomínaný urpiner v košíku spôsobil samé dobré feelings a kávička v Starej škole, ktorú úprimne odporúčam, je nad akýkoľvek hipsterizmus. Filtrovaná kávička V60 a milovaný Flat white (čítaj Flát) poteší dušu i srdce a plné štiavnické uličky plné turistov prinášali ten spomínaný pocit festivalových ľudí. Na tejto strane ulice to až také preplnené nie je -- (Vravím ako stará ostrieľaná štiavničanka, ale Štiavnicu si privlastníte aj vy veľmi rýchlo). Treba len vedieť, kde zájsť a nájdete to čaro. Štiavnické jazerá sú proste záchranou v tropických slovenských horúčavách a nadobudnete úplne iné vibes mestečka. Na chvíľu sa vám tie slovenské väčšinou smutné tváre ľudí, ktorí stále nie sú s niečím spokojní vyrovnajú a naozaj máte pocit pohody. Myslím, že za tie 3 dni Pohody v Trenčíne človek získa nádej, že na Slovensku to predsa len nie je také zlé a máme ľudí, ktorých táto krajina zaujíma. Stretnete ľudí, ktorí bojujú za lepšie školstvo, politiku, žurnalistiku a v neposlednom rade za lepšie Slovensko. Stretnúť sa, povzbudiť sa a dať vedomosť, že sa tu niečo deje je úžasné a preto Pohodu lajkujem najviac. A keďže pre môjho suseda je Pohoda príliš slušný festival povzbudzujem nás, aby sme bojovali aj my za slušnejšie Slovensko.