Svet "dánsky"

To, že žijeme na Slovensku, nemusím nikomu pripomínať. To, že na Slovensku je ťažké žiť, nemusím nikomu hovoriť. To, že Slovensko je stále plné birokracie, čakanie na služby a tovar je neúmerné k peniazom, ktoré všetci pýtajú, že rastú hypotéky, pôžičky, leasingy, to, že inflácia v zamestnaní nie je vôbec priamoúmerná k cenám potravín....to sa asi nikdy nezmení a my sa s tým musíme zmieriť.

Nie som znalec zákonov, nie som ani minister, právnik, som len obyčajný radový človek, zamestnanec, študent, žena, matka...No nejde mi do hlavy toľko vecí, ktoré by mali na seba nadväzovať a nenadväzujú. Myslím si, že ak chce človek niečo spraviť, dopredu musí mať všetko poriadne premyslené, ako sa hovorí "raz strihaj, ale 2x meraj"....upresním....

Ako som spomínala v mojom z blogov, dala som výpoveď zo zamestnania. V zamestnaní som bola 10 rokov a do výpovede som bola dotlačená, psychoteror na pracovisku od nadriadeného sa nedal vydržať, predpokladám, že to robil s úmyslom nevyhodiť ma, aby som nedostala odstupné, a takto ma dotlačil k tomu, aby som podala výpoveď sama. Ja z lojálnosti voči firme som podala 2 mesačnú výpoveď a povedala si, že s mojou dlhodobou administratívnou praxou si prácu nájdem. Začala plynúť 2mes.doba, kedy som nechodila do zamestnania, nakoľko môj šéf utrpel na egu, a keďže som podala výpoveď, vymenil zámky v práci a ja som ostala doma. Na druhý deň som bola vrátiť mobil a kľúče, podotýkam, že som nikoho nezaškolovala, až tak je človek rýchlo nahraditeľný. Ego šéfa ostalo pod tlakom, odmietal so mnou komunikovať, poveril ľudí, ktorí zo mňa budú ťahať informácie ohľadne práce, z ktorej ma vymkol a po 10tich rokoch nepovedal ani "ahoj" a nepodal ruku. Neviem takého človeka ani titulovať, ale jeho svedomie ho ťaží.

A tak som neležala na vavrínoch a neváľala šunky, vrhla som sa na pracovný portál, rozoslala každý deň min.10 CVčiek a motivačných listov a čakala som, až sa niekto chytí. Môžem povedať, že aj keď miera nezamestnanosti rapídne klesla, na 7,9% a stále klesá, je vysoký výber ponúk cez súkromný sektor, štátnu správu, dokonca aj živnosť. Za dva týždne som dala svoju kožu na trh asi 50x. Poviem Vám, že z toho sa mi ozvali 4 firmy po telefone, 2 firmy na mail a ostatné "salám-párky" Každý, kto sa ozval, prijala som pozvanie na pohovor. Nie jedno kolo, nie dve výberové kolá, ale tri výberové kolá a medzitým ešte maily "počkajte nevieme sa rozhodnúť"; "počkajte sme na dovolenke"; "prosím, príďte ešte raz" ...psychicky náročná etapa - hľadať si zamestnanie. Myslím, že niektoré firmy hľadajú, ale miesto už obsadené majú, môj názor.

Medzitým - hľadaním si prácu, som si bola vybaviť ťažné zariadenie na auto. Neuveriteľné. Poviem Vám, neuveriteľné v tomto storočí. Som z BA. Prišla som do krásneho nového klientského centra, kde všade po stenách je napísané ako sú úžasný, že zgrupili 10 adries do jednej, že ako ušetrili naše KM, naše peniaze za MHD, pohonné hmoty, samozrejme náš čas....paráda, tak si vezmem číslo, chodím hľadám dvere, kam pôjdem. Spomeniem si na kolok. Pozerám kiosk ako dennú tlač, nenachádzam moju rubriku - ťažné zariadenie, nie je v dopravnom inšpektoráte, ani v podobnej téme. Vraciam sa na informácie,nech mi zadajú dáta :), dostala som 4miestny kod, v kiosku fungoval. Paráda, sadám a čakám. Podotýkam, že mám číslo 5118, asi dlho na neho nezabudnem :) na tabuli sa objavuje číslo 5052, pozerám, čo? Čísla preskakujú. Na centrum som prišla 08.52hod. Listujem si topky, pozerám na pípajúce čísla na tabuli. Preskakujú, 5052, 5105, 5070...nerozumiem, ale nevzrušujem sa nad tým. Pozriem na hodiny je 09.15....nejako to ide pomaly? Oplatí sa mi ísť najesť? Ani kávu som ešte nemala.....nie, nejdem nikam, bo ma niekto predbehne a budem musieť riešiť ďalší lístok....čakám, listujem topky...je 10.00hod a ja začínam byť nervózna....to akože takto nám chceli pomôcť? je to ako na pošte, či v potravinách, všade vyrobených 10 priehradiek a fungujú 2, šklbem si vlasy....neuveriteľné 10.14hod, moje číslo , odpadnem....utekám.....vybavené....idem z parkoviska....nielenže čakám viac ako dve hodiny na vybavenie, ešte si musím aj parkovanie zaplatiť? Veď som nebola na disko, ani v shopingu....som nasratá, bez kávy,jedla, o eura za parkovanie ľahšia (o eurach za kolok nehovorím). Môj postreh: vždy si berte so sebou kávu a nejakú sladkosť, aby ste mali kofein a cukor, ukľudňuje to nervy....:)

Vyjdem z klientského centra volá kuriér. Mám pre Vás balíček, som na adrese za hodku. Pýtam sa na akej adrese? Je celkom normálne, že zadám fakturačnú inú ako poštovú. Áno je, ale nie vždy to vyjde, a nie vždy to odosielateľ pochopí. A tak som naháňala ďalšie 2 hodiny kuriéra po inej bratislavskej štvrti, ako mal prísť. Paráda...

Idem konečne domov, po doobednej šichte naháňačiek. Vstúpim do výťahu a tam OZNAM "Netrhajte kvety pred domom. Ak s nimi máte problém, ozvite sa" :) Začnem premýšľať, komu tie kvety ublížili? Prečo to ľudia robia? Jedine, že by si ich vykopali do svojich vlastných kvetináčov, ako na cintoríne....zoberiem veniec z iného miesta a dám ho na svoje :)

Ľudia, poviem Vám, že aj keď je človek vo výpovednej dobe, tento štát ho zamestná.... :))