Cyklo-túra na zámok Nový Světlov (Bojkovice)

Dlhú dobu som plánoval a mal chuť ísť sa pozrieť k našim susedom na Moravu a presnejšie povedané do obce Bojkovice. Bol som tam kedysi ako malé dieťa, ale veľa som si už s toho nepamätal a preto som si chcel spomienky trocha obnoviť. Hlásili slnečné počasie a príjemné teploty do 25°C. Na bicykel úplne, že ideálne. Tak som sa včera zobudil o 5 ráno a začal som si chystať veci a nejaké to jedlo do cesty. Vedel som že ma čaká cca 100 kilometrov, ale nevedel som aká je tam cesta a aké sú alebo niesu kopce. Nechcel som to študovať úplne na mape, ale chcel som sa tento krát nechať prekvapiť. Preto som si na papierik napísal obce, cez ktoré mám ísť, aby som sa dostal do môjho cieľa. 

O cca 6 ráno som už sedel na tom mojom zelenom bicykli a vyrážal som smer Cetuna a stade do Květná Stráni. Vedel som, že na tomto úseku ma čaká vlnovitá cesta, kde sú ľahké, ale svojim spôsobom aj prudšie stúpania, ale nebola to príjemná cesta, ráno bolo len 10°C a ja som si bundu nebral. Po chvíľke som sa dostal do tempa a začalo mi byť príjemné a užíval som si tú našu krásnu prírodu. 

Prešiel som už na Českú stranu a čakal som, kedy mi bude pípať mobil SMS-kou v prípade úrazu volajte na toto tel. číslo a pod. SMS-ka stále nechodila tak som to neriešil a pokračovalo sa. Prešiel som okolo sklárni v ktorých som nikdy v živote nebol a toľko krát som to už tiež plánoval :(. Dostal som sa ku odbočke na obec Březová a tam ma čakalo prvé stúpanie a celkom aj dlhé. Pre do mnou bol jeden cyklista, tak som sa ku nemu pridal a cca 500 metrov sme išli spolu. Čo on sa na konci stúpania otočil a išiel naspäť, tak ja som pokračoval do Březovej a s tadiaľ do obce Lopeník. Cesta bola stále hore dole takže profil trasy sa nemení :). 

Ako vždy, tak aj dneska som mal šťastie na kamošky kravičky :). Moc sa so mnou nechceli rozprávať. Veď jasné, kto by sa so mnou rozprával, keď majú fajnú zelenú trávičku na papanie. Na ich mieste, tiež sa tak zachovám. Ale ako môžete vidieť, tak to malé teliatko, by aj malo záujem, ale asi sa neodhodlalo :). 

V obci Lopeník nebolo nič zaujímavé na fotenie, je to dlhá dedina, ktorá neponúka nič zaujímavé na fotenie, ale samozrejme je tam veľa možností na pešiu túru a krásna príroda v okolí, napríklad rozhľadňa Lopeník tretí najvyšší vrch Bielych Karpát. Ale cestou do obce Komňa ma čakalo pár stúpaní dlhých, krátkych, ľahkých ale aj ťažkých. Obec Komňa je krásna čistá dedina, ktorá ponúka i zaujímavé historické domčeky, ale aj chodníky pre pešiu turistiku. Za dedinkou som bol vo veľkom šoku, to čo som tam videl, som ešte asi nikde za 24 rokov života nevidel. Na úseku dlhom cca 4 kilometre boli ovocné stromy - čerešne, ale tak plné stromy veľkých čerešní  som nevidel nikdy. Každý šofér sa zastavoval pri stromoch a papali a tak isto som to spravil ja aj cestou tam aj späť.

Po troch hodinách aj nejaké minútky som došiel do môjho dnešného cieľa, krásny zámok Nový Světlov v obci - mestečku Bojkovice. Zámok nádherný, krásny až rozprávkový. Nikoho tam o 9 ráno nebolo, tak som ho mal celý pre seba. Len ma zamrzelo, že cez pracovný týždeň, nie je možné sa dostať dnu na prehliadku, ale tak nevadí. Hlavne, že som prišiel zdravý a super pocitom do cieľa. Nafotil som si ho, ako sa len dalo a potom som sa vybral pozrieť mestečko. Zastavil som sa na námestí, kde som zjedol jeden chlebík a rozmýšľal som čo teraz.

V hlave ma napadlo, že som zabudol spraviť fotky pri zámku, na ktorých budem aj ja. Tak som sa tam zase musel vybrať a spravil som dve fotky. Ale už som tam nebol sám.

Vybral som sa naspäť tou istou cestou, ale ešte som zbadal kúsok od zámku krásny pohľad na lúky a vpredu trojica krásnych koníkov. Taktiež sa nechceli so mnou rozprávať, ale nevadí hádam im tá trávička zelená chutnala. Cestou späť ma vlastne čakalo to isté, samé stúpania či krátke či dlhé, či ľahké alebo ťažké. Nejako som to zvládol a prežil.

Ale cestou späť som si všimol za obcou Březová smer Květná krásnu drevenú rozhľadňu. Nešiel som ku nej, ale odfotiť som ju musel. A potom ma už lan čakala zas tá istá cesta domov. Takže výlet bol krásny a veľmi rád si ho zopakujem niekedy v budúcnosti, ak bude možnosť.