Mallorca – miesto, kde nepotrebujete hodinky

Nové upozornenie od letenkyzababku.sk a zrazu sme sedeli v lietadle ľahší o 38€. Stále ma udivujú tie nízke ceny leteniek. Síce vás to núti zamýšľať sa nad kvalitou a spoľahlivosťou lietadla, tlačíte sa na malých sedadlách s ďalšími 197 ľuďmi a nedostanete bagetu ani vodu zadarmo, ale tých pár hodín vždy nejako vydržíte. Boli sme pripravení prežiť tento let bez konšpiračných teórií v našich hlavách, až kým sa v mikrofóne neozval pilot. Znel ako keby mal za sebou náročnú noc a snažil sa rozdýchať opicu. V tom sa snažil situáciu zachrániť hlavný steward, ktorý prevzal slovo a predstavil sa – Mohamed Ali. Vitajte konšpiračné teórie.

Na Malorke sme si dopredu zarezervovali auto priamo na letisku cez spoločnosť Alamo. Našli sme ho na stránke rentalcars.com. Za 60€ na tri dni nás na letisku čakalo Hyundai i10, ktoré ešte voňalo novotou. Z letiska sme šli rovno ku kamarátovi, ktorý na Malorke, konkrétne v meste Alcudia, žije a ktorý nás na najbližšie dve noci ubytoval. Dobrodružstvo sa mohlo začať.

Prvý deň sme si chceli hlavne oddýchnuť a preto sme ho strávili na pláži Playa Alcudia. Na nás to bolo trochu komerčné a bolo tam celkom veľa ľudí, ale na druhej strane to vyvážil neskutočne jemný piesok, priezračne čistá voda a príjemné slnko. Navečer sme vyrazili z kamarátovho bytu odhodlaní nájsť opustené príjemné miesto pri vode, kde by sme si mohli natočiť nejaké zábery a pokochať sa západom slnka. Po pár kilometroch chôdze sme sa ocitli v zálive Es Barcarés. Bolo to presne miesto, aké sme hľadali. Žiadni ľudia, pár domácich viliek, západ slnka a šum mora. Ostali sme sa tam až do noci.

Na druhý deň sme vyrazili skoro ráno, aby sme stihli vidieť všetky miesta, ktoré sme si naplánovali. Najskôr sme sa vydali k majáku na mieste Formentor - Cap de Formentor. Vedie k nemu úzka serpentínová cesta do kopca, takže pri stretávaní oproti idúcich áut sme v tom našom požičanom aute dosť tŕpli. Toto miesto je turistami často vyhľadávané, preto ak si ho chcete vychutnať, mali by ste ho vidieť skoro ráno. Inak je preplnené ľuďmi a je tam problém zaparkovať.

Cestou naspäť sme sa zastavili na vyhliadke Mirador Es Colomer. Pohľad z vrchu skál na nekonečné more bol dychberúci. Odtiaľ sme vyrazili na miesto Cala Sant Vicenç. Našli sme tam niekoľko krásnych pláží a viaceré schodiská vytesané do skál, ktoré viedli k miestam, odkiaľ sa dalo skákať do mora.

V tretí deň sme ešte pred východom slnka zašli na pláž Playa de Muro. Vedie k nej dlhý drevený chodník a voda je priezračná, ako všade na Malorke.

Po návrate z pláže sme sa pobalili a vyrazili sme na západnú stranu ostrova, konkrétne do starobylého mestečka Valldemossa. Ak budete na Malorke, tak toto miesto určite nevynechajte. Je plné úzkych uličiek, ktoré vás prevedú pomedzi staré typické domčeky.

Určite navštívte aj Mirador El Toro. Toto miesto je jedno z tých, ktoré musíte vidieť kým zomriete. Je to vyhliadka na zátoku, do ktorej môžete zísť po provizórnych schodoch a ocitnete sa v raji. Pred odletom sme si ešte chvíľku poležali na pláži Magaluf, ktorá je jedna z najznámejších na Malorke.

Vôbec sa nečudujem, že Malorka je tak obľúbeným miestom ľudí z celého sveta. Každý si tam nájde to svoje – opustené pláže a zátoky, komerčné pláže so slnečníkmi a zástupmi predajných stánkov, krásne historické mestečká, nedotknutú prírodu a mnoho iného. Domáci ľudia sú tam uvoľnení, milí a neskutočne energickí. Pri všetkom čo robia sú strašne hluční a srší z nich to, ako si užívajú život. Najviac zarážajúce pre nás bolo to, že sme nemohli nikde nájsť fast-foody, ktoré by predávali jedlo do ruky. Španieli sa totiž nikam neponáhľajú. Keď sa idú najesť, sadnú si a v pokoji si jedlo vychutnajú. To by sme sa od nich možno mohli naučiť aj my. Tak ako si vychutnávajú jedlo, tak si vychutnávajú každú jednu sekundu, akoby tam nepoznali hodiny.