Cyklo-túra na rozhľadňu Žalostiná a Kuželovský Vetrák

Zase som si naplánoval pre mňa svojim spôsobom neznáme miesta, ktoré by som rád pozrel a preto som si všetko naplánoval a vybral som sa na cyklo-výlet. Ráno o 5 mi zvoní budík a nezostávalo nič iné, ako spraviť základné veci a nachystať sa a vybrať sa. Štart som mal 5:50 zo Starej Turej. Tento krát bolo teplo a dusno hneď z rána, ale našťastie som si zobral namiesto jednej vody až dve :). Prvé a dosť nepríjemné stúpania ma čakajú zo Starej Turej na Myjavu. Kúsok za Starou Turou som využil krásny východ slnka na prvé dve fotky a to pohľadom na Biele Karpaty a to najvyšší vrch Veľká Javorina. 

Prvé stúpania som zdolal bez problémov a pomaly som sa už dostal za mesto Myjava, kde som si spravil fotku na polia plné repky takže nie len zelená farba prevláda na jar ale aj žltá.

Poriadne som sa napil a vybral som sa ďalej. Čakalo ma dlhé aj prudké stúpanie skoro až do Vrboviec. Prehodil som si na druhý najľahší prevod a pomaly, ale isto som zdolával výškové metre. Šliapalo sa mi celkom dobre ani moje pokazené koleno neprotestovalo, ale asi vedelo prečo. Potom ma čakal dlhý zjazd ktorý som si užil a pod 50km/hod som nešiel. Bol to super oddych a užitie si rýchlosti na dvoch kolesách. Už sa blížim do Vrboviec, ale dám si ešte jednu krátku foto pauzu. 

Prechádzam cez celé Vrboce a teraz moja cesta pokračuje smer Chvojnica. Našťastie všetko je super značkované a nie je problém nájsť potrebnú cestu. Na konci Vrboviec vidím zase moje kamošky kravy tak nezostáva nič iné ako si ich odfotiť na pamiatku. 

Teraz ma čaká už tretie dlhé stúpanie, na ktoré už nemám náladu, ale ako v diaľke vidím môj prvý cieľ a to rozhľadňu prehodím si zase na druhý najľahší prevod a pomaly, ale isto zase prekonávam aj tento kopec a výškové metre. Našťastie neišli žiadne autá a celá cesta bola len pre mňa a v kľude v tichu som sa mohol kochať krásnou prírodou a teplým počasím. Lúky bolí plné Prvosienok, ale našťastie som si už tento rok nazbieral dosť, takže na zimu mám zásoby. 

Už som sa dostal na začiatok obce Chvojnica a teraz sa dostávam na poľnú cestu, ktorá ma dostane na rozhľadňu. Ale keď som zase videl aký stupák ma čaká až mi zostalo zle :). Nebyť toho krásneho počasia a Danielov a srniek ktoré odpočívali v chládku, asi by som sa otočil a išiel domov :). Už som hore a chýba mi posledných pár metrov a môžem zosadnúť a ísť hore na rozhľadňu. Krásne pohľady na okolitú prírodu ale aj do diaľky bolo pekne vidieť. Na jednej strane Slovensko - Kopanice na druhej strane Česko - Morava.

Hore fúkalo ako besné a preto som rýchlo nafotil a zjedol jednu buchtu a vybral som sa naspäť na cestu, ale tento krát až do obce Chvojnice, kde som prešiel na modrú turistickú značku, ktorá začiatkom išlo po kamennej ceste a pomaly sa napájala na lesnú cestu no chodníček. Pred lesom som videl stádo Danielov a musím povedať, že to bol krásny pohľad a keď som stúpil do lesa tak som vyľakal mladého jeleňa. Tento krát to bolo sem tam dole po rovina ale hlavne hore :) kedže som sa cez les musel dostať na lúku a z lúky na vrch Žalostiná. Ale ešte pred tým ma v lese čakal jeden vrch Bukovina. 

Odpočinul som si a čakal ma dlhý zjazd po lúčnej ceste, ale tráva bola mokrá a ja v rýchlosti 30km/hod som spadol. Zadné koleso sa mi nejak šmyklo a už to išlo :). Našťastie všade bola len vysoká tráva, ktorá bola mokrá. Bicykel to prežil, len bol troška od blata a ja no nič sa mi nestalo len som sa po tej mokrej tráve skĺzol asi o 5 metrov ďalej ako bicykel a bol som celý mokrý. Po páde som skontroloval všetko aj fotoaparát ktorý som mal cez krk a mohlo sa ísť ďalej.  Teraz ma čakala klasická lúčna cyklo-túra a to znamená hore dole hore dole samé vlnky :). Ale krásne stromy ktoré boli až fotogenické. 

Po poslednom zjazde lesnou cestou ma čakal už v diaľke pohľad na môj druhý a posledný cieľ dnešného výletu. Našťastie už ma k druhému cieľu nečakal žiaden kopec, ale už len klesanie a oddych. Keď som prišiel na dané miesto nikto nikoho a bohužiaľ som sa dnu nemohol dostať. Ale nevadí aspoň z vonku som si to nafotil a na lavičke som i oddýchol najedol a mohol som sa vybrať naspäť smer Myjava. Ako inak zase ma čakal ten obrovský kopec s Vrboviec na Myjavu. Ale zdolal som ho a už som sa tešil, že môj výlet o pár km končí.