Čakanka 2

Ako názov sám napovedá, čakám. Ako som spomenula v predošlom blogu, čakám. Prečo? Pretože som žena? Pretože som nespokojná? Pretože sa neviem vysporiadať najprv sama so sebou a potom by som bola šťastná a neriešila tieto veci? Trápia ma obyčajné veci, na ktoré nie je nikde odpoveď, nikde žiaden recept. Všetko, čo potrebujete je na nete, od výpočtu mzdy, cez DPH, dokonca aj clo. Kde je návod ako nič neočakávať? Kde je návod ako nič nepovedať chlapovi a on to spraví? Už len to hlúpe upratovanie....

Som zástanca toho, aj keď sa neradím medzi totálne emancipované ženy, myslím si, že keď dokážem prať, variť, robiť všetky domáce práce, šoférovať, zarábať, starať sa o deti, dokážem si vymeniť kolo na aute, dofúkať duše na bicykli, zapojiť si comp...mohli by chlapi niečo urobiť aj doma a nemyslieť si, že sú pánmi tvorstva a je postačujúce, aby zarábali? Veď to robíme aj my ženy....?

Nepoviem pol slova, keď budem žena domáca, chlap bude zarábať...dom bude vyleštený ako z katalógu, jedlo navarené ako v grand hoteli a ešte dokážem aj trikrát denne sexovať. Ale takto? Nie som štbák, aby som hovorila, prosím, vynes koš, prosím, povysávaš? Prosím, pomilujeme sa? Kde som to skončila? Aké je toto storočie? Veď ak dvaja žijú samy, nemohli by si prácu podeliť? Veď obaja užívajú byt, obaja užívajú toaletu, obaja spia v posteli, pozerajú telku....ja tomu nerozumiem. Čo treba spraviť, aby som neriešila takéto veci? Treba navštíviť psychológa? Dnešná doba garantuje úspešnosť návštevnosti v tomto odbore. Treba si tam sadnúť asi na otoman, postupne si ľahnúť a vykecať sa. Zaplatiť brutálne prachy a ísť domov uvoľnený. Až sa ma potom môj drahý opýta, kde som dala 50€ poviem mu: " Keby som nepotrebovala rozprávať o Tebe a pomáhal by si, dala by som tie peniaze Tebe"

Veď v tejto dobe musia existovať muži, ktorí si riešia domáce práce samy. Veď žijú samy, upratujú samy....tak prečo, keď sa dostaví žena, upustia od tejto veľmi milej a pozitívnej vlastnosti a všetko spadá na ženu?

Muž mi vraví, nemáš žiadne aktivity....ale veď kedy? ON ide behať - ja pripravujem raňajky. On ide na bike - ja upratujem, varím. On ide plávať - ja idem pre deti do škôlky, alebo s nimi na ihrisko. No prosila by som si 48-hodinový deň, aby som mohla mať nejaký čas na aktivity, ak nebudem po všetkých povinnostiach na odpadnutie....a mimochodom, tiež chodím do roboty - do dvoch....a robím si školu.

Povie mi niekto kde robím chybu? Alebo mi ozaj odporučte nej dobrého psychológa, ktorý ma vypočuje, usmerní....a časom možno aj navarí a uprace :)