Stopom do Prahy a Nemecka

Posledný rok na Gympli a maturita v tesnej blízkosti. Spolužiaci sa pripravovali, prechádzali maturitné zadania jedno po druhom, ale my sme sa vybrali na neplánovaný výlet.

Pochádzame z Považskej Bystrice a rozmýšľali sme nad výletom do Bardejova. Ja som navrhol Košice a nakoniec sme sa zhodli že ideme do Prahy. Keďže sa čoskoro chystáme stopom do Portugalska, povedali sme si že si to nacvičíme už teraz.

Začali sme teda v Považskej Bystrici , kde sa nám podarilo stopnúť prvé auto za asi 8 minút. Bolo to mladé dievča s mamou. Cestovali do Hlohovca na súťaž mažoretiek. Poprosili sme ich aby nás vyhodili na výjazde v Trenčíne, kde sme stopovali s tabuľkou "PRAHA". Asi po dvadsiatich minútach som išiel prepísať tabulu na "BRNO", pretože sme si mysleli, že tam sa dostaneme rýchlejšie. Ako som tak vytiahol pastelku, počuli sme zatrúbiť auto a keď sme sa otočili, stálo za nami čierne BMW. Sedel v ňom milý pán z východu, ktorému sme síce polovicu vecí nerozumeli kvôli jeho silnému prízvuku, ale bola s ním zábava. Mal asi 60 a šiel do práce do Nemecka. V pohodlnom aute sme sa doviezli až na výjazd do Prahy, odkiaľ sme to mali asi len 7km do Centra. Mali sme síce po ruke skateboardy, ale keďže sa nám tak darilo, skúsili sme stopovať aj tam. Pražáci až takí ochotní neboli, ale predsa sa našli nejaké dobré duše. Asi po pol hodine nám zastavili dve mladé slečny, ktoré nás hodili do centra a poradili super zmrzlinu.

Fotku, ktorú vidíte som zverejnil do príbehu na Instagrame a obratom som dostal správu od kamaráta, ktorý v Prahe študuje. Písal, že sme sa sem dostali skôr ako keď on cestuje vlakom. Zo srandy som sa ho opýtal, či nemá na intráku voľné miesto na nocľah. Ochotne odpovedal že má a tak sme sa spoliehali, že máme kde spať. Pobehali sme kus prahy, videli sme najznámejšie pamiatky, navštívili pár odporúčaných podnikov a ani sme sa nenazdali a bola 1 hodina v noci. Keďže som nemal dáta a WIFI už nebola nikde vôkol, nebol som si istý, na ktorej zástavke máme vystúpiť tak, aby sme sa ocitli pred internátom. Boli 2 možnosti, ktoré som si pamätal, že mi kamarát písal. Buď vystúpiť u štadióna Strahov, alebo U Kolejích. Ja som navrhol štadión, pretože ten mi spomínal ako prvý, ale Lukáš mal na vec iný názor a ja som nemal chuť sa naťahovať. Po pol hodine v električke sme vystúpili U Kolejích a opýtali sa náhodného okoloidúceho, či by nám nezdieľal dáta. Ochotne prikývol a tak som našiel číslo na kamaráta a voláme mu, kam teda máme ísť. Keď sme mu povedali, že sme na zástavke U Kolejích, nevedel, či má plakať alebo smiať sa. Boli sme od neho asi 45 minút a kedže boli 2 hodiny v noci a on musel ráno vstávať do školy, rozhodli sme sa že ho nebudeme ďalej otravovať a nájdeme si miesto na spanie sami. Tadáááááá, tu sme prespali.

Spali sme teda na nejakom futbalovom ihrisku v Prahe. Ráno sme sa pobalili a keďže sa nám tak darilo, reku vyskúšame sa dostať do Nemecka.

Z Prahy sme stopovali na nejakom dosť zlom výjazde. Autá nemali kde zastaviť a navyše sme stáli v neprehľadnej zákrute.

Aj tak sa však našiel ochotný človek, ktorý nám zastavil. Hneď za ním síce zastavila Polícia, ale vysvetlili sme im, že stopujeme a po upozornení nás pustili ďalej. V aute sedel asi 30 ročný muž, ktorý nás zaviezol asi 10km od hraníc s Nemeckom na odpočívadlo. Tiež to bol policajt, ktorý šiel mimo služby na návštevu. Z odpočívadla sme šli dvoma kamiónmi.

Ten druhý nás ochotne zaviezol na výjazd v Drážďanoch, čo bol náš cieľ. Odtiaľ sme sa už na skejtoch jednoducho dostali do centra a prešli sme väčšinu zaujímavých pamiatok.

Historické námestie bolo zrovna v rekonštrukcií ale aj tak bolo veľmi pekné.

Večer som si kúpil na ochutnávku pár pív, Lukáš vínko a našli bar s vodnými fajkami v centre. Musím povedať, že sme trafili dobre a vodná bola fakt chutná.

Na konci ulice, kde bol ten bar sme našli park, v ktorom sme videli príležitosť na nocľah. Zavesil som si na strom húpaciu sieť a zaspali sme. Ráno, keď sme sa balili, prišiel za nami nejaký pán a začal vravieť niečo po nemecky. Keď sme ho požiadali, nech hovorí po anglicky, požiadal nás, či môžeme odísť, pretože má pod tým stromom o deviatej hodinu jógy. :D So smiechom sme sa začali baliť rýchlejšie a postupne začali prichádzať k stromu mladé ženy a celá situácia bola veľmi vtipná.

Na fotke vyššie už môžete vidieť pripravujúce sa jógistky.

Keďže na ďalší deň sme mali ísť do školy, pobrali sme sa čo najrýchlejšie na okraj mesta a snažili sa stopovať naspäť. Asi po pol hodine nám zastavil 22 ročný chalan z Prahy, ktorý šiel z nákupov. A tak sme sa do Prahy dostali úplne novou audinou 200km/h po nemeckých diaľniciach.

Na okraji Prahy sme stopovali na diaľnici pri MC Donalde, kde bola aj veľká pumpa a premlelo sa tam veľa ľudí. Dokonalé miesto, avšak asi 50 minút nám nikto nezastavil. Toto bolo bez pochýb najdlhšie čakanie a boli sme nervózni aj keď Lukáš tak na fotke dolu nevyzerá.

Po tomto čase nám zastavili 3 mladé baby, ktoré šli z rakby zápasu a dali nám ponuku, že nás môžu zaviezť kúsok ďalej ku nejakej dedinke, o ktorej som nikdy nepočul. Povedal som Lukášovi, že to nieje dobrý nápad, lebo sa nachádzame na super mieste a dedinka neďaleko neznie lepšie. Lukáš mal na to iný názor a hneď ako videl 3 baby, nemohol odmietnuť... Boli milé aj všetko, ale zaviezli nás do takej pr*ele, že som si myslel, že sa domov už nedostaneme. Všade okolo boli len polia, na odpočívadle malá benzínka a nikde nikoho. Myslel som že Lukáša zabijem! Oproti predošlému odpočívadlu tu prešlo asi o 80% menej áut. Na Lukášove šťastie nám stoplo asi po pol hodine 19 ročné dievča z Nemecka menom Katrin. Cestovala sama do Uherského Hradišťa a bolo od nej dosť odvážne zobrať dvoch chalanov. Toto bol pre mňa asi najlepší človek, ktorého sme doposiaľ stopli. V aute sme prekecali asi 2 hodiny, zatiaľ čo Lukáš na zadných sedačkách zaspal. Samozrejme sme sa rozprávali po anglicky, keďže moja znalosť nemčiny začína a končí tým, že viem povedať,že sa volám Adam.

Vystúpili sme teda v Uherskom Hradišti, odkiaľ sme šli po neúspešnom stopovaní autobusom do Trenčína. Neúspešné bolo pretože sa začalo stmievať a my sme mali málo času, keďže na druhý deň sme museli ísť do školy. Ale skúšali sme to.

V Trenčíne sme museli už len počkať do tretej rána na stanici na vlak a boli sme doma.

Ospravedlňujem sa za dĺžku tohoto blogu ale je môj prvý a aj tak som doň nezmestil všetky dobrodružstvá z tohoto výletu. Ak si si ho prečítal celý, ďakujeme. A pokiaľ ťa zaujímajú podobné dobrodružstvá, určite nám daj follow na naše Instagramy, pretože 18. Júna sa chystáme vyraziť stopom až do Portugalska.

Adam: https://www.instagram.com/adamkalivoda/

Lukáš: https://www.instagram.com/lukino216/