4.6.2018 15:23

Najhorší deň v mojom živote

18+
CITLIVÝ OBSAH
Článek může obsahovat:
produkty a služby určené pro osoby starší 18 let
sex, nahotu a jiný nevhodný obsah
násilí, krev nebo obsah nevhodný pro citlivé povahy
JSEM STARŠÍ 18 LET A CHCI OBSAH ZOBRAZIT
Bezvládne telo môjho otca leží predo mnou a pomaly sa pod jeho hlavou zberá krv. Mal som pocit, že je mŕtvy.

Dátum, ktorý sa nachádzal na kalendári a na každom pravopisnom zošite žiaka nehral absolútne žiadnu rolu. Pamätám si, že som nemal občiansky a moja veková kategória sa odohrávala niekde v prvom stupni na základnej, ale dôležité je, že ubehlo veľa času, aby som na to dokázal spomínať.

Rodičia mali už pár rokov manželstvo v ktorom sa nedávali bozky na rozlúčku ani vášnivý sex na dobrú noc. Oslovenia ich krstnými menami pred zrakom dvoch malých detí, hlučné hádky, rozliata samohonka na lepkavej plávajúcej podlahe a v kuchyni horeli špaky mimo popolníku, ktorý sa váľal vedľa mojej večeri pozostávajúca zo sekanej. Z magneťáku hrala na maximálne volume Tublatanka zo Sepulturou a mamina skrývala modriny rôznymi kusmi oblečenia. Teda okrem jej nohavičiek, pretože foter sa tak trocha uspokojoval sám a ostalo po ňom špinavé spodné prádlo, len nie jeho.

Zdroj: Youtube

Je to pol roka čo prespávam v chladnej spálni na miesto ženy, ktorá ma počala na mizerný svet do ktorého som sa nepýtal. V spálni od zahájenia večera, keď mračná plné nahromadeného dažďa pomaly prikryli oblohu, bola izba hlučná od pustenej Markízy. Nezáležalo či hrala nejaká stanica alebo šum, záležalo len na tom že hrala. Nespomínam si v tom čase, kedy by som sa vyspal a nezobudil sa na hádku o pol 4 alebo sa len v pokoji najedol. Vlastne jedlo postupom času bolo problém niekam naložiť, kedže naše taniere sa rozbíjali akosi často.

Rutinou všednej noci bolo čakať na otca v spálni v časovom úseku medzi 9 až 2 hodiny rána. Skúška ohňom na prahu dospelosti s nepoznaním detstva či rodičovskej lásky spočívala počkať, kým sa otec dostane domov. Čakať než otvorí dvere a pozriem koľko jeho tvár vyžaruje promile. Už podľa zvuku kľúčov či sa trafí do dierky som zistil či je opitý, veľmi opitý, alebo najebaný jak kokot. Ďalšia možnosť nebola, aj keby som bol za ňu veľmi rád. Moja úloha bola dostať otca do postele, aby nezbil mamu nedajbože sestru. Vyzliecť mu ogrcané oblečenie, dať ho do provizórneho pyžama a uložiť tak, aby sa náhodou neudusil zvratkami ak by to naňho prišlo.

Zdroj: Aspirin

Všetky tieto noci sa zlievajú do jedného zlého skutočného sna, avšak jedna z týchto nocí bola iná. Moja mama sa po pol roku rozhodla, že sa vyspím vo svojej izbe. Pre mňa nepredstaviteľná vec, ktorá už v mojej hlave mala tragický záver. Tú noc som sa bál najviac, vedel som čo nás čaká, keď otec zistí, že ho nečakám v spálni. Napriek pootvorenému oknu bol vzduch tak hustý, že by sa dal krájať. Matka a sestra dávno spali, ale ja som nezažmúril oka od napätia. Tentoraz to otcovi trvalo veľmi dlho, čas sa skutočne zastavil. Ubehlo niekoľko hodín až kým oblohu nezaliala temnota, ktorá sa niesla v otcovej hlave. Neviem koľko bolo vtedy hodín, viem, že to so mnou trhlo, keď sa dvere do detskej izby rozleteli a z fotrovej tváre bolo vyčítať stav obrovskej opilosti. Nastal strih ako nado mnou stojí matka a dostáva bozky päsťami od otca. Jej chudé ruky neuniesli tiahnu týchto ostrých rán, ktoré doteraz neviem či boli venované mne. Výkriky o pomoc sa niesli po stropoch až na ulicu. Kým som sa stihol spamätať a vôbec konať ma predbehol materinský pud. Svižný zdvihák stavaný z štyroch malých hániek zasiahlo otca na bradu. Jeho telo sa zlomilo a prerezalo dráhu vzduchu. Temeno len vydalo tupý náraz o môj písací stolík. Mamina tomu sama neverila čo spravila. Na ten pohľad nikdy nezabudnem. Bezvládne telo môjho otca leží predo mnou a pomaly sa pod jeho hlavou zberá krv. Mal som pocit, že je mŕtvy.

Zdroj: Aspirin

Tvár mi zbledla, ostalo som paralyzovaný a ústa mi vydávali len neopísateľné zvuky. Celé telo sa mi chvelo, obzvlášť kolená, ktoré boli ako po zásahu elektrickým prúdom. Začal som sa zajakávať a koktať od strachu spolu s intenzívnym plačom čo mi zdobil červené líca.

Matka rýchlo vybrala najčistejšie prádlo z šatníka a navliekla ma doňho z absolútnou eleganciou. Jej slová: "Ideme do nemocnice!" ma vystrašili ešte viac. Myslela si, že som sa psychicky zrútil po tom čo som videl. Keď som znovu zbadal otcovu tvár za matkiným ramenom, keď mi obúvala prechodné čižmy, nemohol som dopustiť, aby toto pokračovalo. Vyjadrenie v tej chvíli bolo snáď ťažšie ako všetok strach, ktorý som v sebe dlhé roky niesol na tak krátky vek. Zachovať sa jak diplomat tam, kde panuje chlast a strach.

Zdroj: Youtube

Spomínam si na to už veľmi matne ako sa pokúšam dohovárať otcovi, ako moje dve malé dlane ich oddeľujú od rán. Viac si už nepamätám a ani nechcem. Mám pocit, že keby ten súboj pokračoval tak si ho pamätám zreteľnejšie. Pravdepodobne, som sa vrátil naspäť do spálne a snažil sa zaspať čo sa mi samozrejme nepodarilo. Aj keby tam žiadna bitka nie je nezaspím, pretože otec mal v záľube pozerať porno kým zaspí.

Táto noc bola jednou z tých, ktorá vyčnieva z radu všetkých sporov mojich rodičov. Tie noci sa nerátajú na dni, ale na roky. Zažil som mnoho zlého a určite horšie dni od týchto. Beriem ju však ako najhorší deň v mojom živote, kedže od ďalšieho rána ma len tak niečo nezlomilo, žiadna hádka, facka, či trápny neprospech v škole. Tá noc mi ukázala ako dokáže byť život krutý k nevinnému človeku.

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].

Ohodnoť blog
2
Odeslat správu
/FB: Depresie z prízemného podlažia/

Chceš vědět, když Aspirin přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

Další články autora

Zobrazit všechny
12.12.2018 12:28
Odpočívam v tieni lámp
4.12.2018 15:07
Where is my mind?
4.11.2018 13:20
Rum, popper a EXIL club