Priatelia či známi neznámi..

Kedysi som si myslela že mať priateľov je veľmi dôležité veď kto ťa podrží keď nie priateľ, kto ti pomôže keď nie priateľ , s kým budeš blbnúť keď nie s priateľom. No ako sa menia časy a doba menia sa aj ľudia s ňou. Už to nie je ako kedysi keď si vedel, že sa môžeš spoľahnúť na neho že keď ti bude ťažko bude tu stále pre teba, keď bude potrebovať pomoc ty nebudeš mať ten najmenší problém utekať aj v noci a pomôcť mu ale aj naopak. Nikdy som s tým nemala problém vždy som kládla svojich ,, známych,, ale aj ,, neznámych,, pred svoje záujmy, vždy boli pre mňa oni, ktorím som sa snažila pomôcť na seba som kašlala na to čo ma zaujíma, čo ma napĺňa radosťou, čo je mojim druhým ja, vždy som sa snažila dať im to prvé ale aj posledné no to bola zrejme chyba.

Prišla chvíľa kedy som zistila že moja predstava vraj priateľov nie je taká akú som si predstavovala a všetko sa rozplynulo ako vánok. Moje predstavy , plány, nápady na nové dobrodružstvá, ľudia ktorím som kedysi vravela priatelia.....

Hovorí sa že čo ťa nezabije to ťa posilní tak ja posilnená aj keď ochudobnená o ľudí ktorým som kedysi vravela priatelia aj keď sme sa poznali tak povediac od perinky sa uberám ďalej nehľadiac na to čo bolo aj keď už to nebude také ako predtým no môže to byť už len lepšie ako nikdy predtým na cestu spoznávania nových ľudí, ktorí sú možno na tom rovnako ako ja ...