Ak je niekto pred objektívom profesionál, potom je to určite Barbora Bakošová
Barboru Bakošovú čitateľom Refresheru a všeobecne slovenskému adolescentovi netreba nijak špeciálne predstavovať. Modelka, redaktorka a v neposlednom rade manažérka divadla. Toto všetko zvláda Barbora na jednotku a dokonca sa stíha venovať aj vysokej škole. Aké to ale je fotiť Barboru Bakošovú v uličkách Bratislavy?
Barbora bola úplne prvá, ktorej som sa spomedzi "väčších" mien na slovenskom Instagrame ozval. Naše stretnutie sme ale naplánovali na niekoľko desiatok dní dopredu, čiže mi neostávalo nič iné, než netrpezlivo čakať. Prevládal vo mne nesmierny pocit radosti. Nič som však nechcel zakríknuť, dni som odratával jeden po druhom.
Po menších úpravách pôvodných plánov sa naše stretnutie uskutočnilo počas pracovného dňa, na pravé poludnie. Naše kroky smerovali priamo do uličiek Bratislavy, ktoré boli preplnené nekonečným množstvom turistov. Do karát nám hral neutíchajúci vietor, ktorý dodal fotkám iný rozmer. Či už sukňa alebo Barborkine vlasy sa tak nechali unášať vetrom a vytvárali spolu krásne vizuálne divadlo.
Zhruba po hodinke strávenej v uličkách hlavného mesta, kde sme nachodili niečo okolo šiestich kilometrov a počítadlo fotiek sa zastavilo na čísle 250, sme si vyhliadli voľnú lavičku, kde sme plynulo prešli do otvorenej konverzácie. Doslova o všeličom. Barborka je príjemné dievča, rovnako ako na obraze, tak aj v súkromí.
Milujem fotenia, kde modelka presne vie, čo treba robiť. To mi dá snáď každý jeden fotograf za pravdu. No a Barbora presne ten typ modelky je. Od správneho pózovania až po zmenu výrazov v tvári doslova na lusknutie prstom. Ak všetko toto modelka zvládne, mne ostáva sústrediť sa najmä na dokonalú kompozíciu a stlačiť spúšť v ten správny moment.
To však nie je to jediné. Je treba dávať pozor, aby žiadna časť tela nebola utopená, aby ruky nevyzerali ako amputované, alebo aby sa nám náhodou niekde nestratila jedna noha pod vejúcou sukňou. Pri portrétoch sú najdôležitejšie oči. Hovorí sa, že sú oknom do duše a je to pravda. Preto pri fotení portrétu ostrím vždy na oči. Následne v postprodukcii sa im aj samostatne venujem.
Toto všetko sme ale neabsolvovali len vo dvojici. Barborka si so sebou priniesla psíka, ktorý nám robil celý čas spoločnosť. No a ja, ja som si, aj keď spočiatku neplánovane, priniesol kamaráta Danyho. Ten sa vpodstate postaral o to, aby Bobo nezostal nepovšimnutý. A to, že Dany nie je hocjaký strážca psov počas fotení, o tom sa ešte určite dozviete.
Teraz, keď si sa dostal na koniec tohto blogu, ti neostáva nič iné, než čakať na ten nový, ktorý vyjde presne o týždeň. Bude napríklad aj o tom, prečo som známu Slovenskú blogerku čakal v našom hlavnom meste zhruba 4 hodiny. Žeby na mňa zabudla?
Všetky fotky, ktoré si mal/a možnosť vidieť, boli nafotené pomocou tela Canon 5D mark ll a objektívu Sigma 24mm f1.4 a následne prešli postprodukciou v programe Adobe Lightroom.Posledná fotografia v blogu bola zachytená pomocou iPhone X.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Branislav Belko přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.