Čo myslíš, kde prespíme túto noc?

Týždeň na ceste a každú noc sme spali na inom mieste. Odlet bol z nášho severného bratského štátu, Poľska. Z mesta Katovice. Po 7 hodinách trmácania v autobuse sme sa tam konečne dostali. Prespali sme v klasickom hostely s neobyčajným názvom „Kaktus“ na ulici Kaktusów. Musím uznať, robia tu zaujímavú pizzu, kde je rajčinový pretlak v malej nádobe, do ktorej si namáčate každý kúsok pizze.

Na druhé ráno ráno sme prileteli do Grécka, na ostrov Kréta. Človek mal aj trochu obavy, keď 2 dni pred termínom odletu vyvádzala na Kréte piesočná búrka...

„Vitajte v meste Chania.“ Teda, aspoň si myslím, že na tabuli bolo napísané toto. Neviem, Grécka „alfabeta“ nie je zrovna moja špecialita. Náš premakaný plán cesty pozostával z 2 bodov:

1. Dostaňme sa na Krétu

2. Prežime a vráťme sa domov

Táto „anti-skautská“ príprava nás nejeden krát dostala do situácie, kedy sme ani netušili, kde sme, no stratiť sme sa nemohli, lebo sme ani nemali žiadnu konkrétnu destináciu. Po pár hodinách blúdenia po meste a po pláži už zapadalo slnko a my sme sa v núdzi o strechu nad hlavou ubytovali asi v tom najlacnejšom hostely v celej západnej Chánií. Grécky hostel „zaujal“ hlavne svojimi stenami. Cez noc bolo v tej izbe tak chladno, že som sa musel príkriť 3 dekami a na sebe som mal ešte mikinu. Dominikovi by sa tiež ušla ešte jedna deka, no ten už bol v spacáku, z ktorého trčal len jeho smrkajúci nos. Avšak, cez letné horúčavy musí byť takáto miestnosť rajom...

Na ďalší deň sme sa odhodlali prejsť čo najviac po západnom pobreží, no to slnko z nejakého dôvodu aj dnes zapadalo a my stále málo peňazí a stále žiadna strecha nad hlavou. Problém bol, že sme boli mimo mesta, no nevešali sme hlavy. Náš skvelý nápad, hľadať si miesto na spanie v noci, hoci nám to hľadanie hlasité vlny a prudký vietor trochu komplikovali, sa ukázal, ako správna voľba. Po 30 minútach hľadania sa z nás na fyzickej a aj psychickej úrovni stali bezdomovci a preto sme sa rozhodli uchýliť v parku (rozumej lesík). Síce tu neboli žiadne lavičky a cestičky tvorila vyšliapaná tráva, to miesto spĺňalo naše jediné momentálne kritérium – žiaden vietor.

Ráno bolo...neobvyklé. Po tom, ako sme sa „rozbalili“ zo spacákov a zhodili zo seba 2 páry ponožiek, mikinu a bundu sme sa naraňajkovali „zgruntu“ exotickým spôsobom. Chlebíčky. No nie len hocijaké chlebíčky. Naše raňajky pozostávali z toastového chleba, na ktorý sme si mohli položiť presne jeden krúžok salámy a syr... zlatá vifonka...

Na náš ďalší večer sme dostali odmenu v podobe naozajstného hotelu blízko pláže. Proimos Maisonnettes – naša malá oáza.

Celý tento komplex sa nachádza v mestečku Platanias, čo je 12 km od Chanie, jedného z 2 miest na Kréte, ktoré majú letisko.

Tieto mezonety, ktoré si zachovali svoj klasicky-zameraný dizajn spolu s bazénom a barom s radosťou bližšie opíšem.

Po 3 dňoch v „drsných“ podmienkach som si v tejto hotelovej izbe na posteli pripadal ako v hodvábe. Lokácia hotela/mezonetov je blízko pláže a kúsok od hotela je Lidl.

Pri bazéne nájdete aj rôzne hračky pre menšie deti, takže aspoň hodinkový relax pre rodičov je zabezpečený. No sem tam si aj overte, či náhodou daná nafukovačka nepatrí vašim susedom, aby sa vám nestalo, že omylom „znárodníte“ nafukovačku plameniaka nejakej malej cudzinke.

Na záver cesty sme si ešte vyskúšali hotelové izby v horách západnej Kréty. Terramara Rooms je miesto s čarovnou atmosférou.

Celá táto stavba bol dlhodobý sen jedného Britského páru, ktorý si ho pred niekoľkými rokmi aj splnil. Sebavedomo sem napíšem, že žiadny hotel pri mori vám nedokáže ponúknuť tak omamný výhľad, ako tento.

Priamo z vašej izby máte výhľad na takmer ¼ celej Kréty. Taktiež odtiaľ uvidíte 2 skaly, ktoré sa až podozrivo podobajú na ľudské tváre, teda, skôr tváre starovekých titánov.

Či už hľadáte informácie o gréckej mytológií, osobne otestovaných a odporúčaných reštauráciách a tavernách v okolí, alebo chcete jednoducho spoznať dvojicu, ktorá vás zaujme nejedným prekvapujúcim príbehom, toto je miesto pre vás.

Okrem týchto vedomostných hodnôt sme sa dozvedeli aj o, na naše pomery, trochu výstredných formách oslavy sviatkov na tomto „divokom západe.“ Na Kréte sme sa totižto ocitli počas Veľkej Noci, ktorá, ako sme sa dopátrali, sa tu oslavuje aj cez „hádzanie pirátov“ a streľbou do neba. Ak máte šťastie, v diaľke môžete počuť aj AK-47.

Naše následné 12 hodinové čakanie na letisku a 6 hodinové čakanie v Katoviciach asi opisovať radšej netreba. Tak na záver len šťastnú cestu, bon voyage a bueno viaje!