Môj rok života v kocke

Môj posledný rok života v kocke. Nie žeby som zomierala, ale stalo sa toľko nepredvídateľných vecí, ktoré niekto nezažije vôbec, zažije možno z polovice alebo ak zažije siahne na dno svojich síl alebo so vztýčenou hlavou a úsmevom na tvári ide ďalej životom. Tento blog by som chcela venovať všetkým, ktorí si myslia, že život je pes, že nemajú na ružiach ustlané, a že všetko zlé, čo sa v živote deje je na niečo dobré a nestrácajú optimizmus, duchaprítomnosť, svoj šarm a vtip.

Rok. Pre niekoho krátky časový interval, pre iného dlhá, nekončiaca, ťažká životná etapa. Pre mňa rok plný sklamaní, bolesti, prehier, vzostupov, pádov, ale nebuďme len pesimisti.

Som žena. Žena, ktorá si dokáže poradiť aj s tečúcim vodovodným kohútikom, aj s výmenou pneu na aute, dokáže spacifikovať svoje deti...a tak spacifikovala aj svojho ex manžela. Áno. Môj neúspešne/úspešný rok začal rozvodom. Nebudem tu opisovať, čo ako, prečo. To si každý dokáže predstaviť, že keď máte deti a nemáte strechu nad hlavou ako to začína. Musela som si nájsť druhú prácu, podnájom, aby sme mali kde spať, pretože ex je pánom tvorstva a nechal ženu s dvomi deťmi na ulici, odsekol ma od účtu, ja som ostala s 20 grošmi v kapse a život je krásny....šťastie, že v dnešnej dobe sú ženy emancipované a vedia ako sa treba otáčať. Po nejakej dobe kedy sa ustálili turbulencie okolo tohto vzťahu, začali sa zvyšovať otáčky v práci. Tým, že som viedla život dvoch prác, príprav na skúšky do školy, medzitým riešila dve deti, podnájom a ešte aj závistlivých ľudí, neprišli mi vysoké otáčky v práci až tak dôrazné, nakoľko môj život bol sám o sebe tento rok jedna veľká závodná dráha a ja v ňom kobyla, ktorá sa naháňa za pastvou. Zamestnávateľ, ako je to v tomto štáte "dánskom" si myslí, že ak poskytuje prácu obyčajnému človeku, tobôž žene - ako ja, musím mu minimálne z každej výplaty priniesť darčekový kôš, aby bolo vidno, že si ho vážim a bez jeho práce nedokážem žiť. A tak pohár pretiekol. Než aby som si nechala nadávať, než aby som pracovala tam, kde si nevážia moje kvality - dala som výpoveď, vzhľadom k tomu, že som v práci bola 10rokov, dvojmesačnú. Konateľ, hrdý, s vysokým egom, podpísal. Na druhý deň som prišla do práce a vymenené fabky. Tak som so vztýčenou hlavou odišla a keby ma chcel vidieť, nech mi zavolá. Volal....sme v riešení, zajtra idem odovzdať aj mikinu, ktorú mám spoločnú s touto spoločnosťou. Mám kúpiť ten darčekový koš? :) ....nevadí, vravím si, ostala mi tá spomínaná druhá práca, kde si vážia moje kvality. A hľa, o dva dni neskôr ma druhý zamestnávateľ vypol z mobilného telefónu, podotýkam, že ma odstavil od môjho osobného čísla, ktorého som bola majiteľom 20 rokov. Poviete si, jaj, hlupaňa, to ako je možné? Áno, som blond, druhý job som riešila cez známeho,ktorý mi podal pomocnú ruku v tom, že platil za mňa faktúry na telefon, avšak si ho nechal napísať na firmu, avšak pod taktovkou toho, že je môj známy a dá sa mu veriť, uverila som, že keď odídem, číslo mi bude vrátené. Áno som hlupaňa, priznávam si. A tak ma v priebehu jedného týždňa jeden vymkol a druhý vypol. Ako to môže niekto spraviť?Matke dvoch detí,ktorá má 20 rokov číslo a vlastne celý život na ňom funguje? Nie je to muž, je to zbabelec, chudák.....ďalší, čo očakáva darčekový kôš? ....figu borovú moji milí....Mám sa zosypať? Rýchlo vybaviť nové číslo, rýchlo napísať blog. Prečo? Pretože za necelý rok prísť o prácu, o dve zamestnania, poriešiť dva podnájmy, medzitým sa stretať s ľuďmi, ktorí sa na Vás pozerajú cez prsty, znášať neprajníkov, je minimálne na blog.

Moje pokračovanie tohto úsmevného, smutného, krútiac-hlavou premýšľajúceho článku bude v blízkej dobe, kedy Vám predstavím môjho nového priateľa, rozuzlíme moju výpoveď v zamestnaní, kde som bola 10rokov a nazrieme na pokračovanie zamestnania, kde si osvojili moje telefónne číslo. Ďalej by som tu chcela načrtnúť hľadanie novej práce a možno aj môj psychický stav :)

Želám krásny sviatok...