Ako často otváraš svoj šuplík šťastia?

Aj ona je len človek. Potrebuje lásku, zažiť pocit šťastia, poplakať si, chytiť záchvat smiechu, blaženosti.

Nič z toho sa nestane pokým si to ona sama nezabezpečí. Ak chce byť šťastná nič ju neodradí od toho aby nebola.

Znie to bláznivo no je si istá, že nie je jediná, ktorá má tzv. šuplíky. Priestory na rozdielne veci/udalosti/spomienky. Vyberá a zas vkladá nové veci. Každá jedna má svoje miesto. Niektoré šuplíky otvára denne a iné čakajú v rade na rozlúsknutie jej ešte nevyriešených životných udalostí.

Šuplík šťastia je výnimočný. Ten sa snaží mať otvorený all the time. Avšak niekedy sa pod tlakom okolností sám zavrie. Je to v poriadku. Vo všetkom je potrebná rovnováha. Život je horská dráha a ani tá nejde stále pokojnou rovnou cestou bez zákrut či spádov.

Každý to pozná. Sú lepšie a horšie dni. Zamyslel si sa prečo je to tak rozdelené? Keby boli neustále dobré dni či roky, nevedel by si že existujú tie dobré. Bral by si ich ako samozrejmosť, pretože by si ich nemal s čím porovnať. Občas potrebuješ tzv. polená po nohy aby si vedel oceniť cestu bez prekážok, kedy ti všetko ide podľa predstáv.

Ničím sa nelíši od teba. Má dve ruky, dve nohy, jeden pár očí a jeden jazyk rovnako ako ty. Rozdiel je len hore v hlave. V spôsobe ako sa pozerá na svet. Ako je to s tebou a s tvojím šuplíkom šťastia? Ako často ho otváraš?

Tento Šuplík je najdôležitejší. Dobre uváž čím ho naplníš , lebo ak ho vyplníš vecami ktoré doň nepatria, môže sa stať že ti neostane priestor na veci, ktoré tam patria.

Je to tvoja zodpovednosť za tvoje šťastie. Čo doň vložíš, už veľmi ťažko dáš von. Premýšľaj teda či TO stojí za to aby malo miesto v tvojom šuplíku.