Rušenie vysokých škôl

Photo by: Lucia_2206.

Spravidla je systém výučby rozdelený do viacerých rokov, rozdelených na semestre, v ktorých sa študent obohacuje novými informáciami, ktoré by mal po ukončení štúdia aplikovať vo svojom novom zamestnaní. Ak teda vysoké školy ponúkajú svojím študentom maximálne možné a dostupné informácie na vyprofilovanie sa v daných oboroch, je zrejmé, že pri každoročnom ukončení štúdia mnohých z nich nájdu seba samých v pozícii, kedy si spomedzi zamestnaní môžu svoje budúce takpovediac vyberať. Čo sa ale stane v prípade, že absolvent je pre trh práce nezaujímavý a v obore v ktorom vyštudoval nie je možné uplatnenie? Táto tematika je pravidelne rozoberaná na najvyšších možných fórach a jej riešenia momentálne neexistujú.

Ak sa zameráme na problematiku vysokých škôl z pohľadu absolventa, nájdeme množstvo dôvodov, prečo je nesmierne komplikované, si ako absolvent vysokej školy nájsť zamestnanie. Jedným z hlavných dôvodov neschopnosti absolventa uchytiť sa na trhu práce je ten, že každoročne ukončí prvý, či druhý stupeň vysokej školy veľký počet študentov, ktorých v určitých odboroch ako sú napríklad sociálne odbory, odbory zamerané na ekonómiu a ekonomiku, či prípadne marketing a právo, nenahradia pôvodných zamestnancov a na trhu práce pre nich nie je vytvorených ani dostatok pracovných miest na ich obsadenie. Takto nastavený systém výučby, ktorý umožňuje štúdium nespočtu študentov, v niektorých prípadoch hovoríme o zhruba 300 študentoch na jednu fakultu, pričom je prakticky nereálne všetkým absolventom v danom obore na trhu práce poskytnúť relevantnú prácu aj s dostatočným finančným ohodnotením. Ak sa zameráme na takto postavený problém, je nám jasné, že čím menej absolentov je v daných oboroch zamestnaných, tým viac klesá validita vysokej školy a o to menší význam má danú školu, či odbor študovať. Druhým závažným problémom je nadobudnutá kvalifikácia, ktorú absolvent dokáže zúročiť po ukončení svojho štúdia. Ak je teda systém vysokých škol nastavený tak, že naberie najväčší možný počet študentov v obore, len aby naplnil svoje kapacitné požiadavky, nadobúda to pocit nezáujmu vysokej školy o svojich absolventov. Aby som lepšie vyjadrila svoje myšlienky v danej problematike, myslím si, že dnešná výučba vysokých škôl je zameraná len na počet prijatých kusov, za ktoré následne dostane škola od štátu peniaze a to, či možný absolvent bude pre trh práce perspektívny, zostáva už len domniekou a samozrejme z roka na rok len štatistikou. Ak si porovnáme možnosti absolventa vysokej školy na Slovensku a v zahraničí, vidíme neporovnateľné rodiely, na ktoré budeme hladať odpovede.

Idálna predstava fungovania vysokej školy je pre mňa predmetne založená na báze spolupráce medzi školou a potencionálnymi zamesnancami a nadobúdam pocit, že zo strany škôl často dochádza k apatickému vnímaniu možností spolupráce pri poskytovaní študentov do reálnych praktických zručností, pričom je racionálne, že tak ako na tom vie získať škola, o to viac vie získať študent.

Ak by teda všetky vysoké školy nastavili systém výučby s praxou tak, ako je na niektorých odborných stredných školách a absolvent by ukončoval štúdium s dostkom praktických skúseností, jeho perspektíva na uplatnenie sa, by bola neporovnateľne vyššia. Je pravdou, že takto už fungujúce vysoké školy ako sú školy zamerané na techniku, zdravotníctvo, famáciu či iné odbory, dokážu lepšie pripraviť svojich absolventov, vzhľadom na poskytnuté praktické skúsenosti. Čo ale spraviť so školami, ktoré zameriavajú celú svoju výučbu len na teoretické poznatky, ktoré sú v praxi málokedy využiteľné? Takto by som chcela odkázať aj na vyjadrenie súčasného prezidenta Slovenskej republiky o tom, že by väčšinu z nich zatvoril, s čím sa nedá nič iné, len súhlasiť.

Pre mňa samú, ako podstivú študentku je už teraz problémom vysporiadať sa s veľkým počtom umelo vytvorených predmetov v mojom vlastnom štúdiu, ktoré miesto obohatenia sa, demotivujú moju celkovú predstavu o fungovaní vysokých škôl a postupom času nadobúdam pocit bezradnosti. Tak ako je zastaralý systém výučby na základných a stredných školách, kde sa potláča akákoľvek kreativita a štúdium je zamerané na čisté memorovanie informácii, tak je dôležité si uvedomiť aj prispôsobenie sa vysokých škôl a ich výučby súčastným požiadavkám spoločnosti. Nechcem dehonestovať niektoré fakulty, ale myslím si, že sedieť v lavici a vzhľadom na odsedených pár rokov dostať diplom, bez akejkoľvek praktickej kvalifikácie v určitých odboroch ekonomicky neefektívne.

Z pohľadu štátu, ako ekonomicky fungujúceho subjektu, je minimálne troj-ročná dotácia študentov v ich celkovom počte zaťažením pre finančný rozpočet a peniaze, ktoré sú investované do študentov bez potenciálu, by sa dali využiť určite efektívnejšiou cestou.

Ak by som mala prepojiť moje myšlienky s výrokom prezidenta Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, ktorý povedal: ,,Minimálne jednu tretinu vysokých škôl by sme mali zavrieť. Z tých, ktoré zavrieme, vytiahnuť tie kvalitné fakulty a dať skutočne peniaze len tým najlepším je asi tá cesta, ktorá nám dokáže pomôcť, aby sme vytvorili potom aj takéto špičkové centrá“, tak sa stotožňujem s týmto vyjadrením, minimálne kvôli mojim vlastným myšlienkam, ktoré som čitateľovi priblížila a retrospektívne by som sa, aj vzhľadom na výrok prezidenta Kisku, k niektorým z nich vrátila.

Ak pre mňa nie je lahostajný osud tejto krajiny a uvedomujem si následky, či už politických, ale aj ekonomických udalostí, chcem, aby táto krajina prosperovala, na čo je nevyhnutné vytvoriť vzdelanú budúcu generáciu študentov, ktorých vedomosti sa pretavia k zefektívneniu nielen ekonomickej situácie tejto krajiny, ale ku samostatnému zlepšeniu spoločenských podmienok.

Zastaralá výučba teoretických poznatkov na zvládnutie predmetov, nie je cesta, ktorou by sa mal systém vysokých škôl na Slovensku zameriavať. Preto vízia prezidenta o vytvorení prosperujúcej krajiny aj takouto formou, je nadčasová a popiera dlhoročne fungujúci systém, ktorý sa zdá byť neefektívny. Ak by sa ale vyselektovali, z ponúkaného množstva vysokých škôl nepotrebné odbory, zmenili by sa študíjne koncepty výučby a samozrejme niektoré školy s najnižšími hodnoteniami by sa zatvorili, zúžil by sa aj počet absolventov, čím by trh práce dostával nové výzvy na zamestnanie a vytváranie nových pracovných pozícíí v iných odvetviach.

Tak, ako by sa niektoré vysoké školy kvôli svojej neefektivite zatvorili, tak by sa, či už ich priestory, alebo po vybudovaní vhodných priestorov otvorili nové zariadenia, ktoré by mohli ponúkať nie len študentom, ale širokej verejnosti, dostatočné dovzdelanie sa v obore, v ktorom by im bolo následne umožnené jednoduchšie žiadať o zamestnanie a nadobudnutie dostatočnej odbornej kvalifikácie, by im uľahčilo útrapy životom k neustálym požiadavkám zamestnávateľov na ich rekvalifikáciu.

Preto si myslím, že je dôležité o tejto téme diskutovať. Nielen systém školstva, ale aj iné štátne rezorty potrebujú od vzniku tejto republiky reformáciu, otázkou len zostáva, či je táto spoločnosť, na tak výrazné zásahy pripravená a či sú na to kompetentní ľudia, ktorí môžu s týmto problémom niečo spraviť, dostatočne odborne pripravení a kvalifikovaní. Každodenne sa zahrávame s osudom našej republiky a samostatné uvedomenie si, ako tu spoločnosť žije a ako by s troškou vízie a úsilia mohla žiť, je naďalej nepochopené a prvky zaužívaných zlých opatrení na upokojenie situácie sú dehonestujúce a životu do blízkej budúcnosti neprijateľné.