New York, mesto, ktoré nikdy nespí..

Toto je môj prvý blog. Rozhodla som sa, že Vám predstavím mesto, v ktorom ste možno už viaceri boli, a inak označované aj ako mesto, ktoré nikdy nespí.

V zime 2017 sme sa rozhodli, že leto, ktoré sa veľmi rýchlo blížilo, strávime v Spojených štátoch amerických. Vybavovačky a potom to nastalo, ten čas kedy sme sa mohli začať tešiť a baliť. Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli v lietadle, ktoré smerovalo z Prahy do Lisabonu a z Lisabonu do Newarku. Let bol krátky, dobrý, bez nejakých komplikácií a ocitli sme sa v New Yorku.

Môj prvý pohľad a pocit z New Yorku nebol ten najlepší. Keď som opustila letiskovu halu, vyšla som sa von nadýchať čerstvého vzduchu, pomyslela som si, že to budú najťažšie mesiace zvyknúť si na tu klímu. Letiskový transfer nás odviezol priamo do centra Manhattnu a už to išlo. Nespočetné množstvo ľudí, trúbiace autá, žlté taxíky, preplnené obchody a čo bolo najhoršie, vysoké ceny. Objednala som hotel na jednú noc, keďže sme sa na druhý deň sťahovali do Harrisburgu, hlavného mesta Pennsylvánie. Pozerala som si čo najlepšiu cenu za noc, ale zabudla som pri tom nato, že majú uvedené ceny bez daní, čiže som namiesto 90 dolárov za noc, zaplatila 160 dolárov za noc pre dvoch. Toto boli moje prvé sklamania z New Yorku a mesto sa mi čo raz ďalej, tým viac nepáčilo.

Na druhý deň ráno sme sa rozhodli, že sa pozrieme aspoň Times Squere - neviem, prečo tam všetci chodia, ale ja som sa v tomto mieste vôbec nenašla.

Obrovské bilboardy, svetelné tabule a plno reklám a veľký smrad. Nevidela som na tom nič, čo by ma mohlo očariť. Utvrdilo ma to iba v tom, že keď budeme po Amerike cestovať, na New York si necháme najmenej času, veď tam nemáme čo robiť. Po 3 pracovných mesiacoch nastal čas oddychu a my sme sa vybrali cestovať. Precestovali sme západ, Californiu, Arizonu, Nevadu a ostalo nám pár dní aj na spomínaný New York, odkiaľ sme mali aj spiatočnú letenku. Výlet sme si naplánovali a moc som sa veru netešila.

A však pochopila som, že na tie miesta, ktoré by som nemala obísť, keď už som v New Yorku, bude potrebné viac dní. Ráno sme sa zobudili a začali sme prechádzať naše body. Prvým miestom bol Central Park. Už vtedy som si pomyslela, že to nebude až také zlé. Krásny zelený park plný ľudí a taký malý únik z veľkomesta, ktorý je v New Yorku potrebný. Pozreli sme si časti, kde sa natáčal Sám doma a v tej chvíli som chcela stráviť v Central parku celý deň. Zobrať si bicykel a prejsť ho celý, no s tým som nepočítala.

Druhým bodom bola Socha slobody, kde sme sa odviezli po Hudson river lodnou dopravou.

Bol to úžasný zážitok... Z Liberty Island, kde je Socha Slobody umiestnená, sme mali výhľad na krásny Manhattan.

Náš výlet nekončil a vybrali sme sa k ďalšiemu bodu, ktorý bol veľmi blízko a bolo to mojim snom vidieť to, čo sa 11.9.2001 stalo naozaj.

Do okola miesta, kde pred tým stáli dvojičky je padajúca fontána, ktorá naznačuje slzy ľudí a vpísané mená tých, ktorí tam zahynuli.

I keď sú okolnosti z minulosti stále nepochopiteľné, necháme históriu históriou. Navšítvili sme múzeum World Trade centrum a ja som v podzemí mala z tohto miesta zimomriavky. Nachádza sa tam veľká čierna miestnosť, v ktorej sú lavičky a návštevníci si tam môžu sadnúť a vypočuť si životy ľudí, ktorí v tom čase na tom mieste prišli o to najcennejšie - život. Vtedy mi cez hlavu prešli spomienky na ten pohľad v televizií, keď som videla padajúce dvojičky v New Yorku a nechápala som tomu ešte a dnes tam sedím počúvam plač a vidím všetko, čo po tejto udalosti zostalo.

Celý deň sa niesol v rýchlom tempe. Až keď sa zotmelo sme vystúpili na Empire State Building a vtedy sa zastavil čas... V hlave mi prešli všetky pekné miesta z New Yorku a pohľad na nočný Manhattan naozaj stál za to. Vyrazil mi dych a vymazal mi všetky tie zlé pohľady na toto úžasne mesto.