Večer ideš spať.
Ráno vstaneš.
Vieš, že sa nič nezmenilo. Len to číslo. To jedno magické číslo. Už nemôžete povedať, že máte 29. Už je to 30.
Ešte pred pár rokmi mi ľudia, ktorí mali 30 pripadali starí a za zenitom :D Dnes som to aj ja.
O čom budem písať. Je to celkom jednoduché. O bežnom živote jedného tridsiatnika, ktorý žije typický pracovný a osobný život. O tom, že som vo svojom živote urobil zopár chýb. O tom, že sa mi niekoľko vecí v živote podarilo. O tom, ako sa snažím prežiť v tejto rýchlej dobe. :)
Aktuálne je nedeľa a ja tak sedím pri telke a uvažujem nad tým, že co budem celý zvyšok nedele robiť. Na druhej strane ten pocit, keď viem, že dnes ma nečakajú žiadne termíny, žiadne maily, žiadne úlohy. Po super obede, ktorý si dnes spravíme s mojou drahou, si pôjdem ľahnúť a dať si poobedého šlofíka. Schválne - koľko z vás pravidelne počas dňa uvažuje nadtým, že by si po obede jemnučko zdriemlo? Tie časy, keď sme v škôlke nadávali na to, že musíme poobede spať. Ako sa hovorí - mladí a hlúpi.
Inak neviem prečo, ale veľa známych mi hovorí, že prečo v takýto pekný deň trávim doma a chcem si oddýchnuť. No môj dôvod je jednoduchý. Počas týždňa sa neustále s niekým rozprávam, stretávam, meetingujem, telefonujem, preto aspoň jeden deň v týždni sa venujem sám sebe.
Toto je jedna z vecí, ktoré som si uvedomil za posledných niekoľkých týždňov.
Nájsť si čas sám pre sebe.
To je prvá vec, ktorú by som vám chcel odovzdať.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Zivotpo30tke přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.