Little Everest

Ako každý rok, aj tento sme si naplánovali trip do Vysokých Tatier. Najprv sme si našli skvelé airbnb v Štrbskom Plese a potom sme plánovali našu hustú túru. Vyzeralo to sľubne. Vo štvrtok už tesne pred príchodom na miesto nás zastihol riadny lejak. Vravíme si, nič to, zajtra bude krásne. Naopak naše airbnb nesklamalo — nádherný byt, plný drobností. To treba osláviť. Ráno sme vstali vcelku v dobrom čase, no kým sme sa vymotali, bolo celkom dosť hodín. O 10:00 štartovací šot a môžeme vyraziť.

Už od začiatku sa nad nami držala hmla, do ktorej sme postupne vchádzali. Teplota bola síce trochu nižšia, ale pocitovo sa to dalo zvládnuť. Hmla bola čarovná, ako sa rozplývala pomedzi stromy a znova hustla. Po ceste sme stretli dooosť turistov, ktorí sa už vracali z výstupu a sem tam sme začuli, že si celkom trúfame o takomto čase ísť hore. No jo, trúfame. Po náročnom výstupe v pásme kosodreviny sme prišli do pásma skál. Brr, ešte teraz ma striasa, keď si predstavím tie veľké balvany, po ktorých sme sa neraz museli šplhať. Nič to, musíme to nejako dať.

Pať s Kubom zdolali Kriváň prví, my druhí. No a čo. Ale ten pocit, keď sa dostanete až nad oblaky, sa nedá ani opísať. To musíte jednoducho zažiť. Cesta dole bola bolestivejšia, ale aj krajšia — celá dolina sa nám otvorila, hmla sa zdvihla hore a my sme uvideli tú nádheru. Pri našom chodníčku sa zastavili aj kamzíky :)

Ako už slnko zapadalo, celkom som sa začala báť, veď medveďov tu je kopec. Veru, pridali sme riadne do kroku. Hodinu pred príchodom na Štrbské Pleso už bolo šero. A napokon sme šťastí, hrdí na seba, dorazili nazad.