Salvatore Maranzano : Cézar, ktorý vládol New Yorku

Boss Maranzano pochádzal tak ako jeho rival Joe Masseria zo Sicílskeho mesta Castellamare del Golfo. Narodil sa tam v roku 1886. Nie vždy to bol gangster do špiku kostí, dokonca ako mladík študoval náboženstvo a chcel sa stať kňazom. Vidina rýchleho zbohatnutia a moci mu však učarovala viac a tak sa dal na dráhu zločinu.

Po konci 1. svetovej vojny prvýkrát stúpil na Americkú pôdu mladý Salvatore, no viackrát sa vracal naspäť na Sicíliu, zrejme kvôli obchodom a príkazom od jeho mafiánskeho kapitána z Palerma Vita Cascia Ferra. Natrvalo sa usadil v New Yorku až niekedy v roku 1923.

Maranzano bol rovnako nenávistný voči ostatným rasám ako Masseria. Uznával jedine pôvodných Talianov a nikdy nechcel spolupracovať so Židovskými, či Írskymi gangmi. Bol veľkým obdivovateľom Júlia Cézara a Rímskej ríše. Ešte z čias jeho náboženských štúdií ovládal latinčinu a veľmi často používal pri svojich preslovoch tento zabudnutý jazyk. Maranzano bol bohém a žil v istej forme vlastného sveta. Mal veľmi formálne až aristokratické vystupovanie. Napriek tomu bol skvelý taktik.

Medzi hlavné zdroje jeho príjmov patrilo pašovanie alkoholu, prostitúcia a distribúcia a predaj drog, hlavne heroínu. Bol čoraz mocnejší a bohatší. Chcel rozšíriť svoje teritórium a podrobiť si ostatné rodiny New Yorku. To sa ale nepáčilo Masseriovi, ktorý proti nemu vytiahol svoju moc a začal vojnu. Tá sa ale skončila jeho vlastnou smrťou.

Maranzano videl potenciál, ktorý sa skrýval v Lucianovi a snažil sa ho presvedčiť aby sa pridal na jeho stranu s čím najskôr Luciano nesúhlasil. Preto sa Maranzano rozhodol, že keď nemôže mať Luciana vo svojich radách, tak sa ho musí zbaviť. Zorganizoval jeho prepad v roku 1929. Luciano aj keď ťažko ranený a s vážnymi reznými ranami, tento útok prežil. Pochopil, že Maranzano ho nenechá žiť pokiaľ nepristúpi na jeho podmienky. Nakoniec sa teda dohodli a Maranzano požadoval aby mu Luciano dal Masseriu. Charlie zorganizoval za pomoci svojich kumpánov Genoveseho, Siegela a ďalších posledný krvavý obed pre svojho už bývalého bossa Masseriu. Po tomto tromfe sa vyhlásil za najväčšieho a nespochybniteľného bossa, ktorému sa budú zodpovedať všetky rodiny New Yorku.

Partia okolo Luciana však mala iné plány a predstavy. Jeho podriadení ho rešpektovali a boli mu bezvýhradne oddaní. Maranzano si túto hrozbu uvedomoval a pochopil, že tak ako Luciano zradil Masseriu, môže zradiť aj jeho. Plánoval jeho smrť a tak isto aj smrť Genoveseho a Costella. Nevedel však o tom, že v New Yorku sa okrem vraždy Charlieho Luciana plánuje ešte jedna smrteľná rozlúčka.

10. September 1931 bol od rána Salvatore Maranzano zavretý vo svojej kancelárii. Do budovy vošli štyria muži, ktorí sa predstavili ako pracovníci daňového úradu, ktorí prišli osobne za pánom Maranzanom. Salvatore bol veľmi dobre strážený, takže silou by sa dovnútra nikto nedostal a neprežil. V skutočnosti títo muži nemali nič spoločné s úradmi. Boli to štyria muži, ktorí boli niekoľko týždňov ukrývaný v byte na neznámom mieste a ktorí sa pripravovali na tento jeden deň. Mali zakázané opúšťať tento byt a pravidelne im tam boli dodávané zásoby potravín, vody, cigariet či dokonca žien. Nikto ich nemohol vidieť na verejnosti. Vošli priamo do kancelárie Maranzana a ten bol veľmi prekvapený, čo tam robí daňový úrad. Muži k nemu pristúpili a vytiahli spod kabátov kuchynské nože. Rýchlo Maranzanovi zapchali ústa aby nemohol privolať pomoc a niekoľkými bodnými ranami ho pripravili o život. Ako poistku vystrelili do Maranzana pár rán, ktoré boli definitívnym koncom Salvatoreho Maranzana.

Tak ako bol Cézar zradený a usmrtený donými ranami, tak isto skončil aj jeho veľký obdivovateľ, tak isto zradený jeho "synom" Charliem Lucianom.

Luciano sa po tejto vražde dostal na samotný vrchol Americkej mafie. Ešte v deň Maranzanovej smrti nechal popraviť viacerých jeho verných, aby sa vyhol prípadnej pomste.

Rozhodol sa zrušiť titul Capo di Tutti Capi, bossa všetkých bossov a vytvoril Komisiu, ktorá sa skladala z piatich bossov rodín z New Yorku. Žiadny veľký biznis alebo krok nemohol byť podniknutý bez schválenia Komisiou. Tak isto to bolo v prípade rôznych konfliktov medzi skupinami. Všetko vrátane vrážd nepohodlných ľudí muselo byť schválené. Kto porušil pravidlá Komisie, bol potrestaný veľmi tvrdo. Tu vznikla Cosa Nostra tak ako ju poznáme takmer dodnes. Zaviedli svoje pravidlá a zákony z ktorých najznámejšie je pravidlo Omerty, zákon mlčanlivosti. Bez neho by Mafia nemohla fungovať. Luciano zrušil obmedzenia, ktoré sa týkali prijímania členov do radov mafie. Napriek povoleniu príjmania Židov či Írov, nikdy sa nestali priamymi členmi Cosa Nostry, to sa týkalo vždy len Talianov, no mohli spolupracovať s mafiou. Luciano stanovil kódex a formu organizovaného zločinu na ďalších 50 rokov. Malý Cézar bol mŕtvy a Americká Cosa Nostra korunovala svojho nového Cisára.