Ako si sa dostal k cimbalu a prečo práve tento hudobný nástroj?
K cimbalu som sa dostal veľmi jednoducho. Totiž som už šiestou generáciou cimbalistov z oboch strán mojich rodičov. Cimbal na ktorom hrám, som zdedil po mojom starom otcovi z maminej strany, na ktorom hral aj môj otec, čiže je to už vlastne troj-generačný cimbal, ktorý má bohatú históriu. Cimbal som si vybral sám, keďže som k nemu veľmi blízko a od malička ma fascinovalo, ako na ňom vedel môj otec tak rýchlo a bezchybne hrať.
Kde si študoval?
Na konzervatóriu v Bratislave a v Topoľčanoch. No bohužiaľ nie som absolvent, nakoľko som už počas štúdia koncertoval s otcovou kapelou Romano Stilo Ensemble a je zakázané prezentovať sa v médiách, koncertovať a študovať zároveň. Tak som sa rozhodol koncertovať a ako 16-ročný som mal šťastie hrať 20 koncertov so symfonickým orchestrom, hrať v pražskej Lucerne či absolvovať turné v Číne. Mne osobne konzervatórium nedalo nijaké hudobné znalosti. Už ako 6-ročný som hral z nôt a neskôr cvičil husľové koncerty. Od začiatku ma na cimbale učil môj otec a som šťastný, že som mal najlepšieho učiteľa na svete. Tie husľové koncerty cvičím dodnes! (smiech)
Čo všetko musíš na cimbale cvičiť? A koľko má cimbal strún?
Základom sú stupnice a akordy. Ďalej etudy a prednesy. Ale človek môže neskôr cvičiť aj rôzne husľové koncerty, jazzové etudy. Cimbal má 133 strún.
Čo ťa viedlo k založeniu Cimbal Brothers? Prečo práve covery a nie folklór či klasická hudba?
Toto je dosť častá otázka. Mňa už nebavilo hrať stále tie isté pesničký, skladby, repertoár. Ľudom sa to samozrejme páčilo, tlieskali, ale ja som chcel zaryť do niečoho nového, netradičného. Tak práve preto som založil Cimbal Brothers a žneme obrovské úspechy, čo je pre mňa neopísateľný pocit a radosť. Každý deň rozmýšľam nad tým, čo nacvičiť, nahrať, vyprodukovať, pretože v tomto hudobnom žánri je veľmi veľa možností a očakávania sú čoraz náročnejšie. Práve to je pre mňa veľkou motiváciou. Folklór som hral od malička až donedávna, no prestal ma baviť. Klasickú hudbu hrám stále, ňou sa zdokonaľujem pri každodennom tréningu.
Koľko času denne stráviš cvičením na cimbale?
Minimálne 2 hodiny, ale niekedy som strašne lenivý a vydržím ledva hodinu. Aj hudobníci sú len ľudia! (smiech)
Teraz prejdime na inú tému. Ty ako róm, ako hodnotíš Rómov na Slovensku, resp. rómsku problematiku? Si hrdý na to že si Róm?
Nemám rád pomenovanie róm. Ja som cigáň a som na to hrdý, aj keď sa občas stretávam s rôznymi rasistickými pohľadmi či narážkami. Ja to úplne chápem, totiž cigáni by najradšej nepohli prstom a na účte mali prísun peňazí bez limitu. Ale takto to bohužiaľ nefunguje a celkovo je to podľa mňa celé o výchove, rodičoch a zdravému zmýšľaniu už našich predkov. Ja viem, že ak bývam v krásnom dome, jazdím na peknom aute, tak budem síce stále iba cigáň, ale taký, čo niečo v živote dosiahol a pracuje na sebe. Bez práce nie sú koláče a kto to nepochopí ma smolu. A je jedno či je tmavý alebo biely. Predsudky sú aj budú, tak isto ako aj závisť a uznanie. Ja mám ľudí rád, je mi jedno akej sú rasy. Všetci sme si rovní.
Na koncertoch zvyknete hrať aj cigánske songy?
Jasné! Bez nich nás totiž diváci nepustia z pódia. Máme v repertoári zmesku známych cigánskych pesničiek pod názvom "Gypsy Dance".
Čo momentálne s kapelou chystáte? Kde Vás môžu ľudia vidieť naživo?
Momentálne budeme pracovať na albume, ktorý by mal vyjsť v júni. Pripravovať atraktívny koncertný program, pretože od júna nás čakajú letné koncerty po celom Slovensku - od Bratislavy až po Košice. Všetky potrebné informácie ohľadne koncertov a CD budú na našom novom webe či Facebooku.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Peter Antálek přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.