Dobrá hudba, ktorá vás obchádza Vol.1

V prípade, že počúvate len mainstreamové rádia a sledujete hudobné TV kanály, je takmer isté, že vás minie veľa dobrého. Preto som si povedal, že vám raz za čas dám do povedomia pár mien, ktoré si to zaslúžia. Tu sú prvé z nich.

Arcade fire

Nedávno táto kapela ohlásila svoj pražský koncert a keď som zháňal parťáka, ktorý by tam so mnou zašiel, s hrôzou som zistil, že ich skoro nikto nepozná! Ako je to k***va možné povedal som si. Odpoveď je jasná. Na Slovensku ich hudbu nie je nikde počuť. Možno len z rádia FM, ale to počúva len pár ľudí. Tak som sa rozhodol vám ich trochu viac priblížiť, lebo ten kto ich nepozná, prichádza naozaj o veľa.

Na prvý pohľad Arcade Fire pôsobia ako moderný upgrade Kelly Familly. Pri pohľade na speváka sa vám okamžite v hlave vybaví Fankensteinovo monštrum. Netreba knihu súdiť podľa obalu. Skupina stihla vydať 5 albumov a aj keď od počiatočného rockovejšieho soundu sa postupne prepracovali k popovejšiemu zvuku, stále si udržujú svoju tvár. To sa dnes často nevidí!

Poďme teda po poriadku. Ich prvým albumom je pecka zvaná Funeral. Trošku morbídne, ale to k ich tvorbe patrí. Ako som spomínal, ich začiatky boli ešte plné gitár, čo dokazuje aj nasledujúci song Neighborhood (power out).

Nechcem sa zbytočne rozpisovať (aj tak všetci chcete počuť hudbu), len spomeniem, že na ich druhom LP zvanom Neon Bible pokračovali tam, kde skončili pri debute. Akurát pridali ešte štipku smútku (ale naozaj len štipku), čo dokazuje aj skvelá vec My Body Is a Cage:

A potom prišiel veľký prelom v podobe Suburbus. Album, ktorý ich dostal na výslnie. Teda aspoň vo svete. Obdržal veľké množstvo Grammy ocenení v čase, keď toto ocenenie ešte malo svoju váhu. Dnes ju už dávajú bars jakému hudobnému barbarovi. Veľkým hitom zo spomínaného albumu je pieseň We Used To Wait:

Na albume Reflektor už prišlo k menšiemu odklonu od gitár. Arcade fire začali znieť viac popovo, lepšie povedané viac synth-popovo, aby nevznikli obavy, že ubrali niekam k Justinovi Bieberovi. Tu sa jedná o temný undegroundový pop (Existuje vôbec takýto pojem? Hmm who cares). Veď posúďte sami:

A konečne sme sa dostali na záver ich skvelej diskografie. Posledný album sa volá Everything Now, kde sa ešte viac priblížili k vodám zvaným Inteligentný POP. Presvedčte sa sami:

Tata Boys

Pri druhom interprétovi ani nemusíme chodiť ďaleko, stačí tuto k našim susedom z Českej republiky. Tam sú Tata Bojs veľmi obľúbení, špeciálne pre ich cit pre vtipno-milé texty. Ich lyrickosť je naozaj ťažké prekonať. Chalani sú známi aj tým, že do svojich piesní zvyknú tu a tam pridať úryvky zo starých francúzskych filmov s Luis de Funesom, s jeho skvelým českým dabingom (len kultúrny barbar by nemal rád filmy s Funésom!)

Aj napriek veľkej popularite v Čechách, na Slovensku o nich nevie nik. Slovenské rádia stále dookola hrajú len Lucie, prípadne Buty. Tatáči, ako sa im familiárne hovorí, sa síce z času na čas objavia na Pohode alebo Grape, ale to je tak všetko. Ich piesne rozhodne majú potenciál dostať sa aj do sŕdc slovenských poslucháčov. Každý z nás má predsa rád české filmy no nie? Tak si pustite nasledujúci song Virtuálni duet z albumu NANOALBUM, ktorý ich dostal na výslnie na českej hudobnej scéne. (Čekujte ten vtipný odkaz na Slovenskú štátnu hymnu v refréne!!)

Kedysi mi bolo povedané, že ich hudba už nemôže zaujať dnešného mladého poslucháča.Trt, nemôže zaujať len mladého poslucháča bez vkusu. Hudba Tata Bojs je často označovaná za nadčasovú aj samotnými hudobnými expertami. Toto tvrdenie potvrdzuje aj ich už skoro 20 rokov starý album Futuretro. Ten bol zo začiatku veľmi ťažko prijímaný, lebo tatáči rázne upustili od rádiofriendly zvuku, čo na začiatku milénia v našich  československých končinách nebolo bežné. Postupne však začal byť album populárny a dnes už sa dá označiť za kultový, čo dokazuje aj úspešné turné, ktoré nedávno prebehlo k 20. výročiu vydania Futuretro.

Ako som spomínal, silnou stránkou Tata bojs sú texty. Čo vás dokáže lepšie presvedčiť ako nejaký príklad? Nič. Tak tu máte dôkaz namiesto sľubov. Nasledujúci text je z piesne Informační:

Internet není moje doména a Madrid je pro mě španělská vesnice, plovoucí parkety nejsou moje parketa, v NHL mám hokej.

V práci se železem nejsem nijak kovanej, z šroubků a matek bývám zmatenej, na mé zahrádkářské uméní bych nesázel.

Do spalovacích motorů nejsem žhavej, ani dostihy nejsou můj koníček, v akvaristice se necítiím jako ryba ve vodě. Příprava kávy neni zrovna můj šálek čaje sádra zrovna není na mém písečku, a že mi nejde matika... s tím se počítá.

Nechci už nic dalšího vědět, chci jen vedle tebe sedět. Sedět, mlčet, koukat se z očí, ať si to venku bzučí.

Stačí mi, že vím, kde tě mám stačí mi, že vím, že tě mám. Každý dělá, co umí, informace jenom šumí.

Tisíce informací mou hlavou plavou, plavou. Jak z nich mám vylovit zrovna tu pravou

Ale poďme na ďalší hudobný príklad, kde si môžeme ukázať ich ďalšiu silnú zbraň. Klipy. Slová sú zbytočné, len pozerajte.

To by bolo na teraz všetko. Viem, každý z nás ma iný vkus. Každému sa páči niečo iné. Ak sa nájde aspoň jeden človek, ktorého dnešné tipy zaujali, budem si zase raz pripadať o čosi menej barbarsky. Viac podobných článkov nájdete na kulturnybarbar.sk