Randím, randíš, randíme

3 mesiace single. Štvrť roka. Slzy vystriedala neovládateľná túžba po*ebať všetko živé aj neživé (aspoň tak som si myslela), a teda prišiel čas vyraziť do ulíc, predať sa na trhu nezadaných, proste vhupnúť naspäť medzi randiacich. Rezonujú mi v hlave slová mojej babky: „Pekné dievča ako ty, to nebude problém si niekoho nájsť.“ S touto mantrou v hlave som teda šla na to, veď babka zažila, tá vie...

Najprv si v hlave treba dať odpoveď na základné pravidlá a podmienky návratu do randiaceho sveta. Vzťah alebo sex? Sex. Momentálne nie som ešte v stave back to basics, otvoriť sa (duševne), variť, prať a starať sa o niekoho. Čech alebo Slovák? Nezáleží, okúsime z každého rožka troška. Tinder alebo vlastné schopnosti? Jednoznačne voľba B, ťažšia cesta, ale mám predsudky a chcem si zachovať posledné kúsky úrovne.....posledné, fakt!

Piece of cake, pravidlá jasné, ide sa na to...

Pokus č.1:

Večer v podniku s kamošmi, pri vedľajšom stole 9 z 10, fešáčik, vekovo taký sexi tatko, Čech, letmé úsmevy mojím smerom. Dobre, pripravujem sa na test záujmu, odchádzam na WC, jeho hlava sa točí mojím smerom- JACKPOT. Viac pív, viac smiechu, záverečná, fešáčik stále tam, stále sa usmieva. Odchádzam, panikárim, nazbieram VŠETKY kúsky odvahy (po tých 5pivách netrebalo veľa zbierať), píšem svoje meno a číslo (s predvoľbou-mám slovenské- aby ani náhodou nedošlo k pochybeniu v spojení) na lístoček a prosím čašníčku nech fešimu číslo vezme. Odchádzam už spokojná. Zajtra napíše. Pred očami ako ma bozkáva na krk. Prešlo zajtra, pozajtra aj mesiac a nič, nuž, sebavedomíčko lehce znížené, stále si ale môžem hovoriť, že už zadaný asi bol, bola to predsa len 9-na a 30-tnik....ponaučenie? NEPI a až potom hraj hrdinku. A číslo zanes zásadne osobne, nech vidíš keď ho hádže do koša.

Pokus č.2 totálne šialenstvo:

Ťažko sa niečo takéto priznáva, ale uhnala som kolegu. Toto je typický príbeh denníka chudery. On evidentne nemal záujem- pre mňa nepochopiteľné. Prvýkrát som ho volala jesť- nemohol, potom na pivo- nemohol. To mi ale nestačilo a tak som ho zavolala opäť, a nie, toto nie je prípad do tretice všetko dobré- zase nešiel. Neviem ako iné ženy, ale mňa to, čo nemôžem mať láka tisíckrát viac. A teda v deň kedy odchádzal z firmy som si zase zaumienila, že už nemám čo stratiť, lebo dôstojnosť v prdeli už z predošlých pokusov- napísala som a zase znásilňovala nech ide voon, že veď so mnou je sranda, áno, ja nemám hranice čo sa zarastených Talianskych typov týka a evidentne ani sebaúctu. Tento pokus skončil- nečakane- totálnym fiaskom. Psychopatická stíhačka teda tiež nie je to, po čom muži túžia....ponaučenie: Nehroť to ty krava! Aj keď deti by sme mali famózne.

Pokus č.3:

Značne zronená z predošlých debaklov už som takmer zanevrela na celú misiu návrat k randeniu. Ale nie, trepem, čím viac sa mi nedarilo tým viac moje telo chcelo fyzický kontakt a blízkosť testosterónovej bomby. Tak som zbalila čašníka z neďalekého podniku kam s babami rady zájdeme. Vzala som k srdcu radu č.1 a číslo som tentokrát predala osobne, a celá napichaná čakala, kedy sa ozve. Mimochodom, prvý Čech. Ozval sa, šli sme na biliard, hral úžasne, rifličky mu obopínali chudý, ale pekný zadoček, keď mi naprával ruku na tágu mala som pred očami našu budúcnosť (bohová som, zase raz). Proste! Všetko dokonalé....takmer. Až na tých 5 Jagrov a liter vína ktoré vypil. Nuž, ostáva nám tipovať či to bolo mnou, alebo jeho nervozitou. Pripisujem to nervozite samozrejme. Každopádne, stretli sme sa ešte raz, prekvapivo, na pivo. Ponaučenie: Čecha nie- sorry sorry sorry, povrchné, viem.

Tak som sa na to vysrala, povedala si, že je to beznádejné a nikdy už randiť nebudem! Čarovné nikdy nehovor nikdy opäť zafungovalo. O týždeň na to som zažila najintenzívnejší prcací víkend- no strings attached. A teraz, teraz randím s jedným, potenciálnym. Ale o tom potom.