Kráľová hoľa v zime

Nedávno som na refresher.sk čítal článok o tom, ktoré slovenské kopce sa oplatí navštíviť. Špeciálne ma zaujal kopec opradený povesťami a ošľahaný vetrom, Kráľová hoľa. Tento kopec je mojou srdcovou záležitosťou. Prečo? Asi rád trpím. Pre mňa ako človeka bez kondície so sedavým zamestnaním je tento kopec za trest. Ale aj napriek tomu sa každý rok vydám na jeho zdolanie až dovtedy, kým raz nezdolá on mňa. Ten pocit na konci cesty, keď človek prekoná sám seba, to nezaplatí ani Mastercard. Mám za sebou letný aj zimný výstup. Táto turistika je sama o seba veľmi náročná. Na trase cca 7km sa prekoná výškový rozdiel takmer 1000 m. To znamená neustále prudké stúpanie.

Zimný výstup som zatiaľ absolvoval len raz, v marci roku pána 2017. Pre pamätníkov bol to veľmi dobrý rok na turistiku. Ako štartovací bod na výstup sme zvolili malebnú horehronskú obec Šumiac. Vedie odtiaľ najkratšia a podľa môjho skromného názoru aj najľahšia cesta nahor. Odporúčam deň predtým skontrolovať predpoveď počasia, táto hora je veľmi náladová. Rýchlo dôjde k zmene počasia a ten vietor. Pojem „ošľahaná vetrom“ tu nadobúda pravý význam. Je lepšie si zabaliť aj náhradné oblečenie (aspoň tričko na výmenu). A veľa vody, vody, vody.

Vyrazili sme skoro ráno zo Spišskej Novej Vsi (meste nachádzajúcom sa v oblasti ničoho) do Šumiaca. Po hodinke jazdy autom sa dostávame do Šumiaca. Auto je možné odparkovať v strede obce, kde je na to vyhradené parkovisko alebo na neoficiálnom parkovisku za obcou.

Výstup sme si rozdelili na 4 časti, 4 dlhšie oddychové a občerstvovacie pauzy (odhliadnuc od toho, že ja som rozdýchaval každých 100 metrov výstupu). Už od začiatku túry nám bolo jasné, že to bude ťažší výstup ako obvykle. Zľadovatelý sneh bol rozdrvený ratrakom, každým krokom sa zabárame do snehu.

Prvú pauzu si robíme na zaujímavej mini skale s peknou vyhliadkou na horehronskú kotlinu aj na stanicu na vrchole hole (nemám zimnú foto tak prikladám aspoň tú letnú).

Po cca 20 minútovej pauze pokračujeme v ďalšom stúpaní. Už len tá predstava, že pokračujeme v tom prudkom stúpaní bola pre mňa bolestivá. Nevadí. Čo ma nezabije, to ma posilní. Ako ďalšia zastávka a zároveň aj pomyselný stred cesty nás čaká lokalita s názvom Predné sedlo, v ktorej sa nachádza aj novo postavená Chata pod Kráľovou hoľou.

Odporúčam neobísť túto chatu, je tam veľmi príjemný a usmievavý personál a krásne prostredie. Po ďalšej pauze, zohriatí sa, občerstvení sa vyrážame ďalej. Čaká nás ešte polovica cesty. Po cca pol hodinke chôdze (pre niekoho trápení) vychádzame z lesa na akúsi, nazvime to lúku, pripominajúcu krajinu z Pána prsteňov. Posledná rovinka pred ďalším výstupom. Človek si povie, že už vidí vrchol, stanicu, že za takú polhodinku je hore. Prišiel som na to, že mám katastrofálny

časový odhad.

Na moje prekvapenie, sneh bol v tej časti hole už vo väčšej miere roztopený, takže nahor sa už kráčalo ľahšie. Čakala nás ešte minimálne hodina šľapania. Tretiu zastávku sme si spravili na väčšej skale s krásnym výhľadom.

Nakoľko sme už chceli byť čím skôr v cieli, tak po krátkej pauze pokračujeme ďalej. Po poslednej polhodine kráčania sa dostávame na vrchol. Ten pocit je na nezaplatenie. A tie výhľady. Na všetky strany, od Vysokých Tatier až po...do nekonečna a ešte ďalej.

Človek by bol schopný stráviť hore hodiny. Získava pocit, že problémy sveta sa ho netýkajú a psychicky si dokáže oddychnúť, ako nikde inde. Po hodinke strávenej oddychom a fotením je najvyšší čas ísť domov. Predsa nás čaká ešte 2 – hodinová cesta dole.