21 ročný Aspirin

O rok starší, "múdrejší", ale rozhodne nie šťastnejší. Ročné posunutie k smrti si nedoprajem oslavou v kruhu najbližších s hranatými názormi a slávnostným statusom s fotkou, kde mám fotku s vyplazeným jazykom a v pravej ruke podpultovú vodku ruského názvu. Nejak ma tá predstava prenásleduje a možno po tom podvedome túžim.

Čím ďalej viac si uvedomujem nástrahy života, keď zo všetkých abnormálne veľkých úst plnej ohovárania počujem, že život mám pred sebou. Keď sa pozerám späť na to čo som dokázal, vidím len prázdne plechovky od piva a pokrčené papiere z vyschnutými slzami s popísanými túžbami a snami, ktoré sa nesplnili. Každý prežitý rok na ktorý si pamätám mám v spomienke podčiarknutý pod pár písmenami červenou centrofixou. Napríklad druhý rok života si absolútne nepamätám. Také prvé detské okno.

Zdroj: Aspirin

6-ty rok sa stal jeden obzvlášť pamätný deň, kedy som sa zapojil do organizovaného systému na vymývanie nevinnej detskej fantázie s názvom škola. Nástup si dokonale spomínam. Malí, hanblivý Aspirin sa tešil ako si nájde nových kamošov a naučí sa niečo nové o svete. A však opak bol pravdou a spoznal som detskú naivitu a aroganciu. Dospelácke lži a neveru.

Zdroj: Aspirin

10-ty rok života je ten kedy som začal navštevovať psychologičku kvôli záchvatom paniky. Správne, spôsobené školou. Rodičia mi vštepovali vzorec, že dobré známky znamenajú dobrý život. Otec miloval 2 veci. A to boli tvrdý a alkohol. Mal som pocit, že príčinou hlasného vymieňania názorov a pästí boli moje neprospešné známky. Učiteľke som povedal, že sa jeden deň zabijem nožom v kúpeľni, keď bude doma krik, aby v zápale rodičov nenapadlo o čo sa pokúsim. Tento plán mi bol však doslova vybitý z hlavy po najbližšom rodičovskom.

12-ty rok života konkrétne týždeň pred mojimi dvanástimi narodkami bol rok šťastia a uvedomenia. Naši sa konečne rozišli. Zrejme som si to vymodlil alebo nejaký druh vesmírnej činnosti zapôsobil, no teraz si myslím, že vtedy matka konečne dostala rozum. Fotra sme navštevovali málokedy a ak sa tak stalo otec si to ďalší deň nepamätal. K nám domov sa nasťahoval típek s ktorým matka pracovala na jednej pásovej linke. Odrazu bol u nás doma klid, ticho a poháre s tanierami po večeri ostávali nerozbité. Zamiloval som si tento rok.

Zdroj: Aspirin

14-ty rok života bol ten, kedy boli vajca plné a mozog prázdny. Extrémne nadržaný Aspirin s úchylkami na ženské chodidla miloval ganju, neskoré príchody domov a krabicové víno. Celé leto strávené v rozostavanej rezidencií v ktorej prespávali bezdomovci na pomočených matracoch som trávil všetok čas. Prechodné bydlisko v budove, kde z jednej miestnosti sme vyzametali odpad a z kontajneru zachránili starý koberec, ktorý nám vystlal podlahu. Pocit samoty mi vymazala Hradná svieca zo stavom zhulenosti, obklopený najfalošnejšími existenciami rôzneho veku, ktorý sa utápali v nechcených pocitoch.

15-ty rok života bol, kedy ma každý nenávidel a ignoroval, matkin rozchod s priateľom, plus jedno z najväčších sklamaní v tej dobe. Odmietnutie príjímačiek na umeleckú školu s pseudonymom šupka. Dôvod nedostatok peňazí kvôli matkinej nezamestnanosti s dvomi deckami na krku, ktoré študujú. Zažil prvý festival a prvé drogy. Beefree v Piešťanoch bol strop. Tí, ktorý zažili vedia posúdiť, že zážitok je len tam byť. Moja prvá lajna v sklepe u známeho zrysovaná na obale vlašského šalátu a sfúknutá pravou nozdrou bola fajn. Až kým ma fake crew neignorovala a v malom mieste plnej ihličnanov som kopal píšťalou do pňa zlepenej od miazgy.

Zdroj: Aspirin

V 16-tich finančná náplasť na rany v podobe predaja makaku. Teplá večera, studené pivo z BARu a ešte k tomu aj desiata do školy. Odrazilo sa to na dani pouličného mena neustáleho stalkovania mojej osoby v prostredí. Neustále potyčky s cigáňmi, navreté žili na tvári nepretržitých zápalov svojich blízkych aj neznámych známych. Syndróm otáčania hlavou, paranoje, že ma všetci v okolí prenasledujú. Rýchlo som si však zvykol. Častejšie navštevovanie psychologičky a neskôr detskej psychiatričky. Hovor mi hypochonder posadnutý menejcennosťou.

V 17-tich som sa zamiloval a mal prvý krát styk s najkrajšou ženou v mojich očiach. Nedôvera k ženskému pohlaviu sa vytratila do povetria a dve opustené duše spolu trávili všetok čas, ktorý mali. Stretávanie cez prestávky v škole, blicovanie u nej v posteli či nočné dráždenie podrážok u nich na dedine. Plánovanie budúcnosti čo po maturite a všetky tie gíčové veci, ktoré patria vo vzťahu. Zároveň tento rok bol plný problémov s kriminálkou a policajnými orgánmy bez nároku na orgány pre život.(Môžeš sa dočítať v minulom blogu: https://blog.refresher.sk/article/1289/beletria-sidlisk )

Zdroj: Aspirin

18-ty rok pocit dospelosti, zodpovednosti a veľkého mámpičizmu ignorujúce prvé dva pocity. V jednej ruke fľaša rumu a v druhej frajerka. Cez čínske oči vnímať realitu a v pľúcach chutný indoor. Byť treťákom na strednej v ktorej absolútne nikomu nezáleží na vašom štúdiu a celkovo je škola postavená na absencií a nie na prospechu. Život sa mi síce zdal ťažšie sústo a dosť krát sa zasekol v hrtane s napnutou bránicou, no aspoň mi tieto starosti vyšukala frajerka z hlavy pod perinou.

19-ty rok mi žena polámala srdce ako črepník. Vážil som 49kg, pár mesiacov som nedokázal jesť pevnú stravu a z nikým rozprávať. Telo bolo bledé, ubolené, miestami pripomínalo mŕtvolu. Bol som nezamestnaný a jediná pevná strava bola v podobe jedného babánu na raňajky. Myšlienky venované len jednej osobe, ktorá nečítala odoslané dopisy mi dlhé mesiace robili peklo, ktorým som si beztak celý život prechádzal. Vstať, vyblvať sa, zapáliť dve Malborky a zapiť vínom s neurolom. Ani jedna z vecí tomu tak nepomohla ako čas, ktorý zmývali slzy. Bol to skutočne jeden z najťažších rokov v mojom živote.

20-ty rok bol dosť zvláštny. Nový priatelia, nové poznatky, zároveň zmierenie sa s tým, že s depresiou nesmiem bojovať, ale naučiť sa s ňou žiť. Triezvy pohľad na to ako by mal môj život vyzerať a čo ma má napĺňať šťastím. Stále však vo mne evokujú pocity sebapoškodzovania a odstrániť sa z povrchu Zeme. Prepnuté stavy kedy som extrovert, ktorý túži po všetkej pozornosti zmiešaný s pocitom introverta, ktorý nedokáže cítiť v okolí živú dušu.

Neviem či sa cítim mať 21 rokov a možno sa tak cítiť ani nechcem. Pripadá mi, akoby môj život bol ukrytý len pod jedným dňom, akoby všetky udalosti bol len jeden skurvený deň plný sklamania z ktorého sa nestačí len tak vyspať. Zo svojho života cítim len pach strachu a neúspechu zmiešaný zo spermatom, ktorý som netrafil na brucho jednorázovky.

Si starý tak, ako sa cítiš. Z vekom narastajú skúsenosti. Toto sú síce pravdivé vety, ale ver mi, že aj do 21 ročného človeka sa dá vtesnať toľko utrpenia, zážitkov a prežitej jednostrannej lásky, že sa dokáže cítiť na 81 ročného starca, ktorý túži po eutanázií.