Výstup na Baranec 2185m.n.m

Keďže som nejaký čas býval v LM tak som sa rozhodol, že pôjdem na turistiku. Deň pred tým som na nete hľadal možnosti kam pôjdem a kde som hlavne dlho nebol. Stále som mal v hlave dva kopce kam by som šiel, môj najlepší najkrajší kopec Baníkov alebo Baranec. Kedže som Baníkov mal cez leto, tak som sa rozhodol že pôjdem na Baranec z druhej strany a to zo Žiarskej Chaty. Nachystal som si večer veci, aby som ráno mal čas na poriadne raňajky a mohol skoro ráno sa vybrať na cestu cca 15km :). Tak nasadol som do auta a šiel som smer Žiar. Auto som nechal na parkovisku a už ma čakala krásna cesta Žiarskou Dolinou kde nebol nikto iný len ja, zvieratká a tečúca voda v potoku.

Skoro z rána ma čakalo cestou Žiarskou Dolinou ako tak krásne počasie a dúfal som, že keď sa dostanem na vrchoľ bude ešte krajšie a budem mať tie krásne výhľady. Ale kde že, keď som sa pozrel za seba videl som tú oblačnosť za mnou ako sa blíži ku mne a o pár minút taká istá oblačnosť aj pre do mnou. Nechápal som tomu čo sa deje, hlásili krásne slnečné počasie a ja sám stojím medzi dvoma oblakmi, ktoré sa pomaly približujú ku mne.

Oblačnosť je zatiaľ taká jemná a viditeľnosť je celkom v poriadku, stále idem sám a pomaly v diaľke už vidím Žiarsku Chatu. Celá cesta je mokrá, ale našťastie som mal dobré topánky, ktoré vodu milujú takže nepremoknú aj keby som stál v potoku celý deň. Ešte pár metrov a budem pri chate. Došiel som ku chate položil som si baťoh na stôl, ktorý je vonku dal som si super čajík, kde bolo aj trocha domácej pálenky a jeden cukrík do úst a môžem sa vybrať ďalej.

Prvý kúsok chodníku bol celý pod vodou, ale nevadí povedal som si že to len tu dole, kedže sa sneh topí tak všetko steká dole plus tam bol ešte potok. Započul som divné zvuky a myslel som si že to je medveď, ale po chvíľke som zistil že v dole kotline je jeleň, ktorý sa nudí a musí vydávať zvuky jak keby mal svoje dni a hľadal si nejakú fešandu na romantickú noc.

Ako tak idem hore a hore stretnem prvých ľudí, ktorý už idú dole, ale ako tak pozerám na čas nechápem kedy išli hore :D ale to je už ich problém. Chodník je stále viac a viac pod vodou a je to až nebezpečné. Šmýka sa to a preto som si musel vybrať turistické paličky, aby som mal o dve nohy viac a mohol mať lepší istotu bezpečnosti. Ako sa tak dostávam do výšky cca 1500m.n.m už začína byť chôdza ešte horšia a náročnejšia. všade je už sneh ktorý je mokrý a veľmi ťažký, každý jeden krok potrebuje energiu ako na dva až tri kroky na suchom teréne, ale nič ma neodradí sa dostať na vrchoľ ani pohľad na Baranec, ktorý som skoro ani nevidel, hustá oblačnosť ho schovávala a už som vedel, že táto turistika bude skôr o vode a náročnosti ako o krásnom výhľade.

Prešiel som 200m.n.m výškových a zmena počasia ma čakala. Nie že by nestačil ten mokrý sneh všade, ale do toho začal fúkať silný vietor, ktorý mi náročnosť túry ešte o niečo zhoršil. Ale ako inak ja blázon Denis o samote pokračujem hore na baranec. Keď mi už chýba len cca 500m.n.m tak prečo ho nezdolať a nespraviť si dobrý pocit, že som to nevzdal. Už som hore na hrebeni a už ma čaká len jemné chodenie hore dole ale pri silnom vetre a hustej hmle. Ako som prišiel na Baranec viditeľnosť bola na pár centimetrov a nedalo sa nič fotiť. Tak som sa len napil horúceho čaju a šiel som radšej dole do bezpečia a ako tak krajšieho počasia. Cestou dole stretávam veľa turistov, ale to mne už môže byť jedno, ja mám už len jeden cieľ dostať sa dole do dedinky nasadnúť do auta a ísť do teplej vane. Aj keď počasie bolo aké bolo, nebol som s toho smutný som toho názoru, že každé počasie má niečo do seba a hlavne som mohol vypnúť a vyčistiť si hlavu a o to práve na turistike ide. Kopce tu budú stále a možnosť ísť na ne bude aj inokedy. Robte to čo Vás baví a napĺňa ale hlavne si dávajte pozor bezpečnosť je prvoradá a neoplatí sa riskovať, život máme len jeden a kúpiť sa nedá.