18. 10. 2017 17:12

Tváre mesta #1

Každá tvár skrýva príbeh, aký je ten tvoj?

Môj prvý syn sa narodil predčasne v siedmom mesiaci. Okamžite ho preniesli na jednotku intenzívnej starostlivosti. Nemohla som ho ani len pohľadiť. Môjho syna. Dva a pol mesiaca bol v inkubátore a špeciálnych postieľkach až nakoniec bol doma. Bol pri mne a ja s ním. Ten strach bol nekonečný. Necelé dva roky trvalo, kým som sa prestala zobúdzať s pocitom, či môj milovaný syn žije. Neustále prehliadky a vyšetrenia, ale prekonali sme všetko. Potom to prišlo znova. Druhý syn sa mi tak isto narodil predčasne. Už počas tehotenstva sme vedeli, že šanca predčasného narodenia v našom prípade je päťdesiat percent, ale dúfali sme len v to dobré. Znovu som zažívala strach a pocit bezmocnosti. Prečo moje deti? Na to neviem odpoveď. Láska a nádej boli veci, ktoré nás s manželom nikdy neopustili. Teraz máme dvoch krásnych synov a budím sa s pocitom, že sú tu pri mne a ja s nimi.

Viac príbehov na Tváre Mesta

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu

Chceš vědět, když Dudis přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.

0 komentářů
0 komentářů
Přidej komentář
Buď první a přidej komentář
Odeslat

Další články autora

Zobrazit všechny
27. 11. 2017 10:26
Tváre Mesta #8
22. 11. 2017 11:34
Tváre Mesta #7
20. 11. 2017 14:35
Tváre Mesta #6