5 rád, ako nájsť pri cestovaní skvelé jedlo a vyhnúť sa zlému

Ľudia mi často píšu o tipy na jedlo do miest, v ktorých som bol príliš dávno alebo vôbec. Neviem im poradiť nič konkrétne, tak im vždy aspoň radím postup, akým získavam tipy pred cestou na nové miesto svojpomocne ja.

Povedal som si, že si tento návod odložím do blogu a odteraz už budem posielať iba link. A popri tom možno pomôžem aj ľuďom, ktorí sa nikdy neopýtajú.

Čiže, ako to urobiť, aby si v takom Paríži, Štokholme či New Yorku ochutnal najlepšie veci a vyhol si sa turistickým pasciam? Takto.

1. Googluj múdro

Dať do Googlu „Best food in Paris“, „Best pizza in New York“, či „best burger in London“ nie je žiadna jadrová fyzika. Iné je však vedieť pracovať s výsledkami. Ak sa spoľahneš na Tripadvisor, práve si si nechal poradiť iba ďalšími turistami, bohužiaľ väčšinou dosť nenáročnými. A nemusí to nevyhnutne znamenať nič zlé, ja len, že ak použiješ rovnaký postup v Bratislave, môže sa ti stať, že skončíš v Slovak Pube.

Urob to inak. Spomedzi výsledkov vyhľadávania si otvor foodblogy. Tie si prebehni, pokojne len podľa obrázkov, a zapíš si názvy podnikov, ktoré ťa oslovili.

Ani toto ešte nie je tvoj finálny zoznam, pretože kopec blogov sú žiaľ fejkové PR články. No ak si ich otvoríš zo 5 a ideálne aspoň 10, všimneš si, že niektoré názvy podnikov sa opakujú častejšie než iné. Presne toto sú miesta, ktoré chceš skúsiť.

Ak v niektorom foodblogu z Berlína nenájdeš Burgermeister, nie je to dobrý foodblog.

2. Pýtaj sa miestnych

Pomôže, ak si riešiš ubytko cez Airbnb a si v kontakte s naozajstným majiteľom bytu. Takým, ktorý pozná svoju štvrť, keďže dnes je už bežné, že s tebou na tejto sieti komunikujú skôr profíci, ktorých si majitelia nehnuteľností na to iba najímajú.

Autentický domáci ti tvoj vygooglovaný zoznam vie doplniť o parádne nemasovky, prípadne vyškrtať posledné fejky, ktoré sa ti tam Googlu podarilo prepašovať.

Pozor, toto neplatí, ak bývaš v hoteli. Personál hotela často radí miesta, s ktorými je dohodnutý a za ktoré berie províziu. Ale mne sa napríklad dobre osvedčili čašníci v podnikoch, v ktorých som práve dojedol a nechal dobré prepitné. Mnohí z nich mi veľmi ochotne poradili fakt dobrú konkurenciu.

Na Yarok v berlínskej Mitte mi dal tip spolubývajúci z môjho airbnb. Išlo o maličké miesto s nenormálnou blízkovýchodnou kuchyňou, ktoré si zariadilo pár utečencov zo Sýrie a nebolo ešte ani v žiadnych blogoch či bedekroch.

3. Všímaj si miestnych

Ak si v Ríme, naozaj nechceš sedieť na terase hneď vedľa Panteónu spolu s ostatnými turistami. Miesto amerických a čínskych dôchodcov s fotoaparátmi hľadaj radšej ozajstné rímske paničky a gestikulujúcich ujkov.

Domáceho neturistu väčšinou identifikuješ ľahko, napríklad podľa novín v taliančine, ktoré práve číta.

Čím väčšia hustota domácich na miestach, ktoré nepotrebujú žiadne veľké nápisy a pútače, tým väčšia istota, že tu ochutnáš skvelé jedlo.

Nájsť výnimočné jedlo je extra ťažké, ak ide o tradičnú kuchyňu daného miesta, ktorú tam podávajú desiatky až stovky podnikov. Napríklad taký guláš v Budapešti.

4. Turistické centrum môžeš vynechať

Niežeby si v ňom nemohol nájsť skvelé veci. No najmä vo veľkých metropolách platí, že tá naozaj výnimočná gastronómia sa odohráva inde. V mestách od milióna obyvateľov vyššie nájdeš okolo turistického centra oveľa zaujímavejšie tematické štvrte.

V jednej môžu bývať samí umelci a dizajnéri, druhá môže byť skôr robotnícka, tretia zase plná študentov, ale nájsť sa dajú aj rôzne čínske, vietnamské, židovské či arabské. A v každej gastronomické klenoty, na ktoré budeš spomínať viac než na moment, keď si podopieral šikmú vežu, aby nespadla.

5. Neboj sa škaredosti

Už ani v Bratislave neplatí, že výnimočný podnik musí mať logo od dizajnéra a interiér od architekta. Dostali sme sa do fázy, keď je oveľa dôležitejší chýr. V zahraničných veľkomestách to platí už dávno a pomohlo to vygenerovať pozoruhodné miesta s opadanou omietkou a rozheganými stolmi, na ktorých je každá stolička iná, cez dvere trochu ťahá a ešte aj uložené na tanieri to jedlo nevyzerá na sto lajkov na Instagrame. No potom ho strčíš do úst a zrazu túžiš nemať v nich v živote už nič iné.

"A Taste of Ghan" v Dee Why, New South Wales, bola afghánska reštaurácia, v ktorej nemali problém s vyhadzovaním zvyškov. Skôr s hosťami, ktorí im blokovali stoly, pretože sa nevládali ani pohnúť. A hej, ten obrus je z papiera.

Bonusová rada: Dobré veci posúvaj ďalej

Máš Instagram, tak ho používaj. Ak je to jedlo dostatočne skvelé na to, aby si zniesol tú chvíľku hanby a odfotil si ho či natočil do storky pre kamošov, urob to. Sľubujem, že to bude zmysluplnejšie než keď si im za volantom vysvetľoval priemerný zážitok z roboty, alebo fotil na koncerte s bleskom hlavy ľudí pred sebou.

Oni to potom začnú robiť tiež, tebe dačo utkvie v pamäti a potom ti zrazu na Facebooku vyskočí lacná letenka a ty si povieš „Fcuk this shit, najbližší hummus si dávam v Tel Avive“.