Celý život iba s jedným partnerom

Poznáte ten pocit, keď máte po svojom boku osobu, o ktorú sa môžete vždy oprieť, ste spolu v dobrom i v zlom? Keď sa vám všetko rúti, v robote, v škole, v rodine, finančne, ale vždy je tam tá jedna osoba, na ktorú sa môžete spolahnúť, ktorá vás vždy rada vypočuje a snaží sa vám pomôcť najlepšie ako vie. Možno ste tento pocit ešte nezažili, možno áno. Ja som takúto osobu mal. Mal som ju dlho. Veľmi dlho.. A jediné čo mi po nej teraz ostalo je zlomené srdce, zničená psychika a veľa fotiek.

Toto nie je ale príbeh o stratenej láske, ale skôr zamyslenie. Bola moja prvá a zatiaľ jediná. V mojom živote som miloval zatiaľ iba ju, ale je to správne? Je možné byť s jedným človekom celý život? Ja si myslím, že to možné je, ale pravdepodobne sú tí ľuďia asi trochu nudní, alebo divní (nič v zlom, ak sa to niekoho dotklo).

Tak prečo som to očakával od našeho vzťahu? Nechcel som si to nikdy priznať aj napriek tomu, že niekde v podvedomí bola myšlienka, že to predsa nemôže vydržať večne. Nakoniec to prišlo. Nevera. Zistil som to. Zlomilo ma to. Zrazu to nebola myšlienka v podvedomí, ale krutá realita, ktorú som musel zniesť.

Osem rokov sme boli spolu aj napriek tomu, že každý hovoril “to je iba detská láska”. Prežili sme spolu naozaj veľa príjemných, aj nepríjemných vecí, o ktorých som si myslel, že posilňujú náš vzťah. Žil som ako v rozprávke. Posledné dva roky našeho vzťahu sme sa obidvaja dosť zmenili. Dospeli sme. Dospel aj náš vzťah. Cítil som sa pri nej ešte lepšie ako pred tým. Miloval som ju ešte viac a ešte hlbšie ako kedykoľvek pred tým. Nebolo to nasilu, proste sa to dialo prirodzene.

Človek nevie aké má štastie pokiaľ ho nestratí… Ale bolo štastie to, že sme boli spolu, alebo to, že sme sa rozišli? Raz to asi muselo prísť. Najhoršie je pre mňa strata tej milovanej osoby. Prečo sme sa nestretli neskôr? Obidvaja by sme mali odžité “neúspešné” vzťahy a mohlo nám to spolu vydržať dlhšie. Môžeme sa ešte niekedy stretnúť a dať dokopy? Môže sa tá dôvera ešte niekedy obnoviť?