Elyzejský efekt pliagy

Normálne na hodinách geografie nedávam až taký pozor, no nedávno vo mne vzplanulo mierne zaujatie. Čo ma vtiahlo do pozorného vnímania, boli prekrásne, na prvý pohľad čiernobiele fotky bez života.

Známe ulice Banskej Bystrice miznúce pod vodami Hrona. Ich sychravosť pohltila veľkú časť mesta a vryla sa do pamätí ako najväčšia prírodná živelná katastrofa vo svojich novodobých dejinách.

Vzniknuté jazero pod Pamätníkom SNP v Banskej Bystrici.

Foto: TASR - T. Babjak

Štefánikovo nábrežie v Banskej Bystrici počas záplav.

Foto: TASR - T. Babjak

Nechcem ale hovoriť o tom, aké veľké škody záplavy spôsobili. Ako tak na hodine počúvam a prezerám si fotky, rozmýšľam.. chcela by som to zažiť? Asi hej.

Normálne by si o mne človek pomyslel, že som sa zbláznila. Vlastne, to si o mne aj pomyslela mamina ešte v ten deň, keď som o tom počas večere hovorila. Povedala mi: „ Nesmieš si želať takéto nešťastné veci! ”

Ja viem, že je to zlé. Každá živelná katastrofa je predsa ničomná. Ale tá atmosféra musela byť plná vzrušenia. A predstavte si, môj otec ma pochopil.

Je to ako počas Vietnamskej vojny. Tatino si zaspomínal.

Bombardovalo sa neďaleko dediny. Strach - to bola jediná vec, ktorú pociťovali dospelí. No deti to vnímali inak. Konečne sa niečo dialo. Rozruch, extáza. Akonáhle vojna skončila, bombardovanie skončilo. Dospelí boli šťastní, no deti sa zamysleli.. „A čo teraz?” Nuda. Zažiť niečo také bolo pre ne úchvatné.

A to je ten

elyzejský efekt pliagy.