Malá Fatra nám nepraje! 1. Časť.

Jedného krásneho dňa, som napísal na FB Jankovi, či by sme nedali nejakú turistiku v Malej Fatre. Mal som strašne veľa nápadov kam by sme mohli ísť, ale Janko dostal najlepší plán a preto sme sa rozhodli, že pôjdeme tú jeho trasu, ktorú navrhol. Trasa bola naplánovaná tak že z Vrátnej pôjdeme hore lanovkou a s tade pešo na Veľký Kriváň --- Pekelník --- Malý Kriváň a stade naspäť do Vrátnej do dediny.

Prišiel ten deň, kedy sme mali ísť na turistiku. Ráno som sa zobudil spravil som potrebné veci a skontroloval či mám všetko. Ráno som sa vybral ešte do TESCA kúpiť si do cesty nejaké jedlo a pitie, kedže nás čakalo celkom dlhé cestovanie. Keďže moja štartovná stanica bola v Starej Turej, tak som čakal na autobus v ktorom už Janko sedel, kedže nastupoval v Rudníku. (u nás bolo ako tak OK počasie) Nastúpil som do autobusu a ideme smer NM na vlakovú stanicu, kde musíme rýchlo kúpiť lístok na vláčik a ide sa smer ZA. Vo vlaku sme obaja zaspávali :). Prídeme do ZA vlak mal meškanie 15 minút, tak sme museli nahodiť rýchlejšie tempo a presunúť sa na autobusovú stanicu v ZA a ísť na autobus smer Vrátna. Kúpili sme si lístok na konečnú a to Vrátna Lanovka. Už cestou v autobuse zisťujeme že vonku poriadne fúka a už máme obavy, či Lanovka bude premávať. Vystúpime na konečnej a ideme sa pozrieť či lanovka premáva, ale ako sme si mysleli lanovka kvôli silnému vetru nepremávala.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

Chvíľu sme dole zostali a obaja sme rozmýšľali, či pôjdeme hore, alebo vyberieme inú možnosť turistiky, ale ako by to bolo inak keby sme to nevyskúšali. Tak nás čakala dosť náročná časť a dosť až moc prudký kopec, ktorý nás mal dostať hore do SEDLA. Ale bolo dosť snehu, ktorý bol tvrdý a chôdza bola dosť náročná a do toho vietor, ktorý bol stále viac a viac silnejší.

AUTOR FOTKY: Ján Čepko.

Nezostávalo nám nič iné, ako sa sem tam schovávať medzi stromy, alebo medzi kamene, kde sme mohli trocha odpočinúť a pokračovať hore. Po dlhom a náročnom stúpaní sa blížime k búde kde končí Lanovka. Tak rýchlo sa ideme schovať dnu, kde sa lepšie oblečieme a dáme do seba tekutiny a nejaké to jedlo.

Ako si tam sedíme na schodoch, prídu dvaja turisti - pár, ktorý sa tam na chvíľu schoval a tiež si doplnili energiu, ale oni sa rozhodli neriskovať a išli hneď dole. My sme sa nevedeli rozhodnúť a ako sme tak pozerali von, tak sme nakoniec prišli k rozhodnutiu, že ideme vyskúšať aspoň Veľký Kriváň. Ale moc ďaleko sme neprišli a vietor nabral na sile a vietor už fúkal v 130KM/H čo bolo veľmi nebezpečné ísť po ľadovom snehu. Ťažko sa nám dýchalo, kedže vietor fúkal priamo do tváre. Ale prešli sme až na Snilovské Sedllo, kde sme spravili zopár fotiek a rozmýšľali sme, či ideme ďalej. Pravdu povedať, fotiť sa nedalo, strašná zima na ruky a ten vietor bol tak silný, že nás posúvalo a šmýkalo na tom tvrdom snehu skôr ľade. Preto sme sa rozhodli, že bude lepšie ísť dole a snažiť sa prežiť zostup. Zdravie máme jedno a nie vždy sa oplatí riskovať, treba si vážiť samého seba a vždy sa rozhodnúť správne.

Nikdy by som nepovedal že zostup môže byť tak náročný. Každý krok bol veľmi ťažký a hlavne sme si museli dávať pozor. Silný vietor nám fúkal priamo na chrbát a stále nás to posúvalo dole a dole a jedno zaváhanie a človek letí dole.

Sem tam sa nám ukázal a nejaký ten výhľad, ktorý nebol dokonalý ale na potešenie a nejaké aspoň dokumentačné fotky, že sme boli a videli sa oplatilo pokúsiť na fotiť.

Obaja sme boli veľmi radi, že sme sa dostali konečne dole do Vrátnej a mohli sme si ako tak odpočinúť. Nejakú pol hodinku sme si počkali na autobus ktorý nás zobral do ZA. V Žiline sme mali čas ako vždy cca hodinu a pól, tak sme si išli sadnúť na čaj a trocha pokecať čo a ako :). Cesta vlakom bola klasická a to zaspávame hneď ako nastúpime :).

Koniec prvej časti. Druhá Časť bude čoskoro. Ďakujem.