Čo je vlastne sloboda? Našiel som svoju definíciu

Sloboda je zvláštne slovo. Má toľko rôznych významov, toľko rozličných interpretácii. Každý vníma slobodu inak.

Pre niekoho sú jej synonymom peniaze, pre iného nemusieť chodiť do práce, pre ďalšieho možnosť živiť sa svojim hobby. Niekto si myslí, že je slobodný len preto, že nemá partnera. Pravdupovediac, som si istý, že objektívna definícia slobody neexistuje. Ale zasa viem, že keď raz človek skutočne zažije pocit slobody, bude ho vedieť opísať po zvyšok života :)

Spomínam, nie je to tak dávno, možno rok a pol dozadu. Jediné, v čom som bol slobodný, bolo, že som nemal frajerku. Inak som bol skutočný otrok a to som ani nechodil do práce. Bol som otrokom vlastného strachu, otázok, čo bude, stáleho premýšľania nad tým, čo musím urobiť, aby som bol konečne šťastný. Navonok som nemal žiadne starosti. Chodil som do školy, býval u otca, ktorý mi dával vreckové, občas si niečo privyrobil písaním, chodil každý víkend von, nemusel som vôbec nič. Napriek tomu som skutočný pocit slobody nepoznal (okrem stavov v alkoholovom opojení, ale to poznáme asi všetci :) )

Daj mi like na Facebooku!

Bola sobota popoludní, 22. júla 2017. Sedel som vo svojom aute a prechádzal z Bratislavy do Ružindolu cez Raču, Pezinok, Modru a tak. Neponáhľal som sa, minimálne pol hodinku predtým som čakal na pumpe na umytie auta. Bez akejkoľvek známky stresu, čo je u mna dosť nezvyčajné. Išiel som sa naobedovať na streetfoodovú akciu. Sám. Bez pocitu, že je to čo i len trošku čudné. Večer som mal stráviť doma v Seredi s kamarátmi pri víne. V aute mi hrala moja obľúbená hudba, otvorené okná nahrádzali klimatizáciu a vtedy som to zrazu pochopil. Konečne som slobodný :)

Ide to, aj keď funguješ "od 9 do 5"

Mám prácu, kam chodím denne na deviatu a odchádzam o piatej. Ako desaťtisíce ďalších ľudí v Bratislave. Občas odídem skôr, ale keď treba, tak aj neskôr. S prácou sa mi samozrejme do cesty priplietli rôzne účty. Za cestovanie, za jedlo, zdravotné poistenie, kávičky, vínka, večere a nakoniec po presťahovaní aj nájom. Všetko to, čo poznáme všetci a mnohých to zväzuje. Niekto si môže povedať, že ako môžem byť slobodný, keď musím každé ráno vstať na budík, mám šéfa, musím sa naháňať za výplatou, riešiť všetky "dospelácke" veci. Nuž nie je to jednoduché, no ide to.

Sloboda je o nastavení mysle

Mohol by som všetky vyššie uvedené argumenty brať ako príťaž. Ako niečo, čo ma zväzuje, čo mi nedovolí cítiť sa slobodne. Je to však naopak. Moja práca je pre mňa odmenou za roky snahy. Výplata, za ktorou sa naháňam, je pre mňa prostriedkom na to, aby som si mohol kúpiť, po čom túžim, aby som mohol cestovať, aby som mohol bez stresu písať blog a neriešiť, kde z neho môžem vytrieskať peniaze. To, že platím nájom, pre mňa znamená, že nemusím vstávať pred šiestou a ušetrím denne tri hodiny času. To, že každý mesiac platím odvody, mám za to, že môžem dostať za svoju prácu na účet viac peňazí. Všetko by to mohli byť starosti, no správnym postojom sa z toho stali možnosti a príležitosti :)

Začal som život a jeho rôzne súčasti vnímať inak. Odviazal som sa od ľudí, ktorí ma niekde držali, odviazal som sa od predsudkov ostatných a strachu zo samoty, od zvykov spôsobených pohodlnosťou. A prinieslo mi to tú najlepšiu odmenu. Skutočný pocit slobody. Dokonca som sa vnútorne odpútal aj od práce. Nie len tej každodennej, ktorá ma živí, ale aj od blogu, od eventov, od našich združení. Keď niečo teraz robím, tak s oveľa väčšou radosťou :) Pretože viem, že keď ma to raz prestane baviť, jednoducho poviem dosť a nájdem si niečo iné. Ak budem chodiť každý deň z roboty nasraný, jednoducho skončím a nájdem si inú. Ak budem mať pocit, že už nemám čo blogom povedať, nechám ho stratiť v útrobách internetu a môj život sa neskončí.

Prečítajte si aj o tom, ako som z vlastnej osamelosti spravil samostatnosť.

Mám záväzky, ktoré musím plniť. Voči vám, čitateľom, voči klientom, voči nadriadeným, voči štátu, voči rodine a priateľom, voči sebe. No vďaka správnemu mindsetu nie som otrokom nikoho a ničoho. Robím len to, čo naozaj chcem, no nemusím vôbec nič :) To pre mňa znamená byť slobodný :)

Nejde to zo dňa na deň, nemáme na to vypínač v hlave. Je to proces postupného uvedomovania si niektorých vecí, zmena pohľadu na rôzne životné situácie. Hlavne je dôležité počúvať samého seba, vnímať svoje myšlienky a emócie. Zbavovať sa toho, čo nás vnútorne dusí a sústrediť sa na to, čo nám spôsobuje radosť. Pretože je nereálne byť slobodnými, keď sme nešťastní :)

Followuj ma na Instagrame!

PS: Fotky v článku nie sú náhodné. Sú to niektoré z momentov, kedy som cítil takú chvíľkovú slobodu, ako vždy pri cestovaní. A aj vďaka tomu, že som tie pozitívne pocity vnímal, mám v hlave stále to, že ich chcem zažívať každodenne, nie len na cestách :)

Viac článkov na mojom blogu tonydubravec.com

Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na blogy@refresher.sk.

Ohodnoť blog
3
Odeslat správu
Bloger, cestovateľ, social media konzultant, storyteller, nadšený kávičkár :)

Chceš vědět, když Tony Dúbravec přidá nový blog?

Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.