Táto kniha zmení tvoj pohľad na kresťanstvo.

Na túto knihu ma nalákala recenzia v najnovšom čísle .týždňa. Zaujímalo ma, čo mi môže takáto katolícka kniha, ktorých sú na trhu stovky, dať. Ale pokiaľ som čakal uhladenú katolícku knihu o tom, ako poslúchať Božie rozkazy, ako chodiť každú nedeľu do kostola, prečo nespáchať v živote ani jeden hriech, a ako byť vzornou veriacou ovcou, tak som sa hlboko mýlil.

Náhodou som práve pár dní pred prečítaním knihy rozmýšľal nad čisto hypotetickou otázkou. Čo keby medzi ľudí prišla na sto percent presná informácia, že Boh neexistuje? Teraz nemyslím žiadny hoax, ani nič také, jednoducho čo by sa stalo, keby ľudia zistili, že žiadny Boh nie je a ani pravdepodobne nikdy nebol? A uvedomil som si, že ako človeku vychovanému katolíckymi  rodičmi by sa mi pravdepodobne zrútil celý hodnotový a morálny systém v mojej hlave. Kresťanskou vierou je ovlyvnený prakticky každý aspekt môjho života, od chodenia do kostola až po návštevu športového zápasu.

Je ale dobré “obetovať” svoj život viere, ktorej ani sám nerozumieš? Nemyslíš si, že by bolo lepšie vierovyznanie milovať ako mu byť otrokom? Ako mať z náboženstva radosť? Presne na tieto otázky odpovedá kniha “Nevyžadané rady mládeži”.

Ako som už spomínal na začiatku tohoto článku, čakal som naozaj len ďalšiu kvapku v mori kresťanských kníh, napísaných svojim svätuškárskym konzervatívnym štýlom. Nič také. Autor už v úvode veľmi dôsledne prehovorí do duše každého čitateľa. Prehovorí, ale nepoučuje.

Jedna z nosných myšlienok celej knihy je vyjadrená už v úvode. A opakuje sa prakticky celú knihu. Áno, ja chápem, že opakovaním dostane autor svoje názory do myslí čitateľov rýchlejšie a efektívnejšie, ale za cenu toho, že obetuje iné, ďalšie názory a fakty, to naozaj nestojí. Ďalšou vecou, ktorá mi mierne nevyhovovala, bol rozsah knihy. Ja proste potrebujem niečo na dlhšie čítanie ako jeden večer. Ale kto vie… Možno to bol zámer, po útlej ľahkej knižôčke siahne podstatne viac ľudí.

Neostaňme ale len pri kritizovaniu. V bodoch vám ukážem veci, ktoré má táto kniha naučila.

Dobrý katolík nie je jemný chlapec. Áno, galantnosť je čnosť, ale nežní a milí ľudia nedobyjú kráľovstvo. Človek, ktorý sa nikdy nedopustil hriechu, nič neurobil.

Veľa študuj. Štúdium je pre mladého človeka určitým spôsobom sebazapieranie a obeta. Buduješ si tým charakter.

Buď hlučný. Je síce pekné, že napíšeš článok do školského časopisu, alebo brožúry nejakého náboženského hnutia, prečo ale nie si taký frajer, že to zavesíš napríklad na svoj blog na verejných stránkach? (Vidíte, dobrý nápad. Po dopísaní tohoto článku ho vešiam na Refresher.)

Neupadni do stereotypov o kresťanstve. Pokiaľ uveríš tomu, že katolíci riešia len potraty a homosexuálov, budeš riešiť len potraty a homosexuálov. Nedovoľ to.

Neboj sa kontroverzných diel. Ale premysli si, či ti tá kniha alebo ten film niečo dá.

Nedovoľ láske, aby ťa zaslepila. Láska je v súčastnosti častokrát označovaná za “boha”. Zmier sa s tým, že za hlasom srdca nepôjdeš vždy. Napríklad určite to nestojí za to, aby si sa rozviedol. Alebo začal priveľmi riešiť svoju orientáciu.

Tieto myšlienky sú všetky naozaj veľmi silné a užitočné. Zatiaľ som nemal veľký čas na to previesť ich do reálneho života, no už teraz viem povedať, že po prečítaní tejto knihy sa vo mne dosť zmenil pohľad na vieru ako takú. Boh mi už nepríde ako striktný diktátor a viera ako otroctvo. Kresťanstvo je oveľa väčšia sloboda, ako si možno dokážeme priznať.