12 hodín v Benátkach
21:30
Čakám na Niku a na bus. Stojím len v legínach (lebo veď pohodlné oblečenie do busu!), mrznem a fakt ma bolí zub.
22:00
Veľmi ľutujem rozhodnutie vybrať sa na tento výlet. Už som absolvovala veľa autobusových zájazdov, ale tento bus je pomsta z pekla. Musím sedieť s nohami do boku, inak sa nezmestím. Dostali sme welcome drink - minerálku. To vážne? Minerálka ako welcome drink je urážka pojmu welcome drink.
23:00
Veľmi ľutujem svoje rozhodnutie zobrať notebook. Premotivovane som si myslela, že veď dlhá cesta. Budem písať diplomovku. A veď mám Mac, ten je ľahký, nebude mi ho vadiť potom nosiť celý deň vo vaku. Áno, bude! A napísala som akurát tak kúsok blogu pre hyggeistov.
24:00
Som zúfalá. Akokoľvek sa otočím, niečo je zlé. Ak sa opriem o okno, studení ma hlava, ak si zdvihnem nohu, tlačí ma koleno, zarezávajú sa mi nohavičky do zadku, dostala som kŕč, neviem si nijak vystrieť nohu, podlaha je studená, vyhŕňa sa mi tričko a mám holý chrbát, kill meeeee.
01:00
Vzdávam to a mením sa s Nikou. Idem do uličky. Na chvíľu si myslím, že wau. Toto je super, takto aj zaspím. Môžem si síce vystrieť nohy, ale mega ma bolí zadok. Bože, môj fyzioterapeut ma za tento excelentý nápad zabije. Veľmi by som si chcela lahnúť na zem do uličky. To som zvykla robievať, keď som bola menšia.
2:00
Strašne si chcem ľahnúť do uličkyyyyy! A fakt ma bolí ten zub.
3:00
Okej, ľahla som si do uličky. Asi polhodinu som sa na to odhodlávala, a potom som si povedala, že mám viete kde, nikto ma nepozná, kašlem na nich. Moje pohodlie je prvoradé.
Ehm, toto si asi nemyslel týpek predo mnou, ktorý ma začal celkom dosť necitlivo kopať. Vraj aj celkom vehementne protestoval smerom k svojej žene. To som síce nepočula, ale možno som to tak trochu vycítila. Keby po mne poklepe a niečo mi slušne povie ( i keď neviem, čo, keďže som bola skrčená najviac ako sa dalo, aby som nikomu nezavadzala), tak okej. Ale on nič.
4:00
Vydržala som tam asi hodinu. Prečo som sa vybrala na tento výlet?!
5:00
Máme dlhšiu zastávku, poslednú pred Benátkami. Ideme sa dať dokopy.
7:00
Prichádzame k Benátkam. Pocit z výletu sa začína mierne meniť, keď vidíte východ slnka ponad malé talianske domčeky a talianske nápisy na miestnych obchodíkoch.
7:30
Aby som si ukľudnila svedomie o nevyužití notebooku, napísala som úvod tohto blogu. A poprosila som šoférov, aby mi ho v buse postrážili, aby som ho nemusela vláčiť po celom meste. Yas.
Benátky
Počasie nám vyšlo dokonale. Krásne slnečno a relatívne teplo (cca 9 stupňov). Už cesta ľoďkou do mesta made my day, keďže sa akokoľvek priblížim k vode a moru a moja nálada okamžite stúpa. Po únave ani stopa (vďaka bohu za make-up) a nálada stúpa.
V Benátkach som už bola a pamätám si, že mesto sa mi páčilo. Celkom som mala obavy tentokrát, pretože z každej strany počúvam, že Benátky smrdia. NIE JE TO PRAVDA! BENÁTKY NESMRDIA! Miernu rybacinu sme cítili pri asi 2 kanáloch a to bolo všetko. Ani by som si to neuvedomila, nemať v podvedomí tento vsunutý fakt.
Benátky sú super. Samozrejme sme sa hneď sprievodkyni stratili (prisahám, že tentokrát to bolo zámerne) a šli sme sa túlať. Tie nádherné okenice a malé cute domčeky by som si dokázala fotiť celý deň.
Boli sme tam v čase karnevalu, ale masky ma nejako neuchvátili, a určite som sa nehrnula sa s každou fotiť. Niežeby neboli pekné, boli naozaj majstrovské, ale akosi mi to tam neprišlo výnimočné. Patrilo to tam. Mesto však bolo nádherné. Po rannom Aperole (2,50 btw) sme sa s bázňou pomaly prechádzali uličkami a strácali sa hlbšie do mesta.
Nájdete veľa malých barov, ktoré vyzerajú úplne rovnako a v nich takéto jednohúbky za 2€ s milión druhmi syrov a nátierok a všetky sú úžasné.
Neviem, či sa môže v Taliansku piť na verejnosti, ale kúpila som si pivo.
Našli sme útulné námestie s nejakým trhom, kde sme si sadli do stredu do reštaurácie. Sedeli sme vo februári vonku bez bundy na obede! Život je úžasný! Jedlo bolo také meh, lasagne a cestoviny, ale atmoška a víno boli super.
O 2 nám mala odchádzať ľoďka na ostrovy. Okolo 1 sme zaplatili a začali sa poberať smerom k miestu stretnutia. V euforickej nálade mesta sme si kúpili masky. A áno, dali sme si ich na seba. Veď sme na karnevale!
O pol 2 sme zistili, že si fakt musíme švihnúť, aby sme stihli loď. Keď tu zrazu - ľudia. Omg. Veľa ľudí. Zrazu asi priletelo 28 lietadiel a pristálo 45 lodí, lebo toto bol sen. Poznáte takú tú filmovú scénu, keď sa niekto niekam ponáhľa (väčšinou zachrániť svet) a zrazu je všade veľa ľudí. Kámo, my sme reálne stáli bez pohnutia niekoľko minút, pretože v tých úzkych starobylých uličkách sa tvorili zápchy. Ešteže som už v sebe mala víno, inak by som začala naozaj veľmi stresovať. Snažili sme sa predierať, ako sa dalo. Najlepšie na tom bolo to, že sme vôbec netušili, či ideme správnym smetom. Pár minút od odchodu a my stále v random uličke. Vedeli sme, že sa musíme stetnúť pri lampe pri moste. Shit, tak toto bolo miesto stretnutia jak oči. Pri každom moste bola lampa! A zrazu vybehnúť niekoľko mostov v zimnej bunde nie je taká sranda. Fakt to nedáme, neverím v to. 2 minúty a stále sme nenašli ten správny most. Stále bežíme, nevládzem. Našli sme to. Vidíme ľoď. Daka? (meno cestovky) Pýta sa kapitán. Oh yeah, thank you!
Stihli sme to. 14:02 sme sa zviezli s obrovským výdychom na lavičku v lodi, spotené, zničené, ale dali sme to. Kvôli nám museli znovu dať mostík k brehu, ale sme tu.
Na ostrove Murano sme boli v sklárskej dielni, kde sme videli ukážku výroby predmetov zo skla. Najskôr pán vyrobil vázu a potom asi za minútu krásneho koňa. Muránske sklo je naozaj nádherné, aj všetky výrobky z neho. Viem si predstaviť misu na ovocie alebo vázu v byte, ale nemám niekoľko stoviek eur navyše, takže nič.
Potom sme sa previezli na ostrov Burano, ktorý bol tak nádherný a očarujúci a mám odtiaľ toľko fotiek, že si zaslúži samostatný blog! #staytuned
Po prehliadke ostrovov sme sa vrátili späť do Benátok. Prebdená noc a celodenné chodenie sa už začali prejavovať, tak sme iba našli pizzérku a sadli si na pizzu.
Na Benátkach je úžasné to, že keď máte pocit, že ste úplne v prdeli a idete opačným smerom, blúdite v uličkách, zrazu sa aj tak ocitnete na Námestí sv. Marka a netušíte, ako ste sa tam dostali. A tam bola párty! DJ, muž na chodulách, predstavenie. Chcem tu zostať. Och, viem si predstaviť ešte jedno prosecco a stráviť tu celú noc. Ulice zrazu začali žiť maskami a hudbou, keď sme my museli odísť.
Na lodi cestou domov už kvalitne každého vypínalo, čo bolo predzvesťou, že hádam cestou domov pospíme viac.
Cesta domov
Ten týpek pred nami je totálny primitív. Mohlo mi to dojsť už vtedy, keď sme v Bratiske nastúpili a začal prepočítavať, koľko by ho to vyšlo, keby ide autom a o koľko ho obrala agentúra.
Väčšinou som celkom konfliktný typ a poviem každému, čo si myslím, a fakt som sa musela držať, keď som mu nič nepovedala, ani keď si sklopil sedadlo najviac, ako mohol. Nemusím vám pripomínať, že sa tam nedalo sedieť ani dovtedy, nieto ešte teraz. Potom to spravila aj jeho žena, a Niku úplne zakliesnila do sedadla.
Keby na ňom na prvý pohľad nebolo vidieť, že je totálny sedlák, a aj keby totálne stratím nervy a vykričím mu, čo si o ňom myslím, tak to spravím. Ale bolo jasné, že aj tak s ním nepohnem, takže som na seba hrdá, že som sa zdržala. Utvrdilo ma v tom ešte aj to, keď počas pauzy (jednej z 3, čo fakt nie je veľa) nadával, že polovica autobusu má problém s prostatou a stále musíme stáť. Ach. Nika milo poprosila jeho ženu, či by si to mohla trochu dať dopredu, a tá ju nepriamo poslala do vagíny, s pohľadom pýtajúcim sa, čo za irelevantnú vec od nej požaduje.
Cestou domov sme už vyšperkovali polohy do pseudopohodlného stavu a trochu sme spali, a veľmi milí a šikovní šoféri nás doviezli o pol 6 ráno späť do BA, kde som skočila na taxík a o 5 minút padala do postele.
To je asi pravidlo, že keď dáte niekomu inému, aby vás odfotil, tak nebudete mať nohy.
Takže, poučenie, Benátky nesmrdia, sú naozaj krásne a magické, ale všade už budem radšej letieť. :)
Sleduj ma aj na Instagrame a daj mi follow, nech dostaneš upozornenie o každom mojom blogu! :)
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když Michaela Chrkavá přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.