Do Busanu som sa vybral po štyroch dňoch v hlavnom meste. Chcel som skúsiť vlak, ale väčšina spojov bola vybookovaná, keďže to bolo v sobotu, a upozornil ma na to aj recepčný. Nakoniec som sa teda presúval pohodlným autobusom, kde cena spiatočného lístka sa rovnala jednosmernému vlakom. Návštevu prímorského mesta na juhu som zvolil na základe odporúčaní mojich dvoch známych, ktoré odtiaľ pochádzali. Mesto si trochu získalo popularitu aj filmom z domácej produkcie pod názvom Train to Busan. Presun z autobusovej stanice trval pomerne dlho, pretože som si vybral hostel neďaleko známej pláže Gwangalli. Bol to vlastne 4-spálňový byt s lodžiou s výhľadom na more. Fun fact: Majiteľka kedysi pracovala v tom hosteli v Seoule, kde som nocoval. V izbe stretávam Američana pôvodom práve z Kórei. Dávame sa do reči, zdieľame tipy o cestovaní, keď sa ma zrazu pýta na konkrétnu aplikáciu s mapami a berie do ruky môj telefón. Zaznačil mi tam asi 20 rôznych bodov v Busane, ktoré stoja za to. Hovorím mu: „Kámo, práve si mi ušetril veľa času“. Prvý deň, kedy som dorazil na hostel som zbehol dole na pláž a prešiel sa promenádou. Most Gwangan tiahnuc sa v diaľke poskytol zaujímavú svetelnú šou. Rôzne svetelné projekcie, napríklad aj v podobe bežiaceho koňa z jednej strany na druhú.
Ďalší deň začínam v Gamcheon Culture Village. U mňa to bolo na prvom mieste na must visit liste. Už hneď zrána sa tam zgrupovalo veľa turistov. Typické farebné domčeky kaskádovito roztrúsené mi tak trochu pripomínali brazílske favely alebo Cinque Terre v Taliansku. Prechádzka uličkami a pomedzi domy mi poskytla viacero spotov pre zábery. S blížiacim sa poludním sa MHDčkou presúvam na trh Jagalchi, najväčší trh s morskými plodmi v Kórei. Je tu všetko zo všetkého. Rôznych veľkostí. Pastva pre oči aj pre gurmánov. Z trhu kráčam cez nákupnú štvrť do parku Yongdusan. Už diaľky som vedel, že moje kroky budú smerovať aj sem. A to kvôli Busan Tower. Mesto na dlani a 360° výhľad? Sold! Tak ako v Seoule, tak tu aj sa mi naskytol pekný výhľad na rôzne časti mesta. Ale to platí asi pre každé mesto.
Spokojný opúšťam vežu, a kráčam cez ulicu plnú módnych a športových značiek k obchodnému centru Lotte Mall trochu si vyskúšať nákupný ruch v Busane. Nebolo to nijak extra preplnené a páčil a sa mi koncept otvoreného priestoru a hlavne oddychové zóny na streche. Absolútny kľud, dizajnové prvky, výhľad na všetky smery. Miesto pre všetky vekové kategórie. Keďže deň ešte nekončil, sadám na metro a smerujem do parku Busan Citizen Park neďaleko centra mesta. Vybudovaný ešte len v roku 2014 poskytoval oázu pokoja, priestor pre detské aktivity aj kultúru. Toľko hrajúcich detí a ľudí všetkých vekových kategórií mi pripomenulo časy bez technológií u nás spred 20 rokov. Po zatmení a ešte pred návratom na hostel si dávam krátky walk v centre, v časti Seomyeon.
V tretí deň vyrážam na východ na nie tak vzdialenú pláž Haeundae, ktorá mi prišla asi najznámejšia. Pláž bola vyľudnená aj keď bolo slnečno celý deň a príjemné teploty, no v kalendári už svietil už 11. mesiac. Viem si ale predstaviť leto na tejto pláži a v Busane všeobecne, musí to byť o niečom inom. Pokračujem ďalej do parku Dongbaek, ktorý mám po ceste v smere do biznis štvrte, kde sa mi v plnej kráse predstavujú zaujímavé architektonické kúsky. Zvyšok dňa trávim v parku Igidae a v neďalekých uliciach. Večer ma ale čaká prekvapenie. Kamoška Amy si nakoniec počas týždňového pobytu doma, po troch rokoch mimo, nachádza čas aj na mňa. Bol som šťastný, že som sa s ňou mohol stretnúť. Bavíme sa o spoločných známych, s ktorými sme pracovali v Austrálii, ako aj o plánoch do budúcna.
Na posledný deň v Busane som si nechal výstup na vrch Jangsan, odkiaľ bol pekný výhľad na mesto. Takto som vyplnil pol dňa. Keďže som už nemal žiadne vytýčené body a polovica miest, ktoré mi zaznačil spolubývajúci ma nezaujala, vybral som sa ešte metrom na okraj mesta, na juhozápad, na pláž Dadaepo.
Bývalý spoluhráč pôvodom zo Seoulu sa o Busane vyjadril, že to je kórejské Miami. Áno, mesto má rôzne zaujímavé štvrte, pláže, modernú architektúru, ale chýba mu ten vibe, aký má Miami. Takisto sú to dve rôzne kultúry. Ale ktovie, možno niekedy.
Kórea je úžasná krajina. Mňa prekvapila a potešila. Má toho veľa čo ponúknuť. A pri ďalšej návšteve by som už ale pridal aj iné miesta, ako napr. ostrov Jeju a niektorý z národných parkov.
Text je součástí Refresher blogu, není redakčním obsahem. Administrátory můžete kontaktovat na [email protected].
Chceš vědět, když eL Kej přidá nový blog?
Zadej svůj mail a dostaneš upozornění. Kdykoliv se můžeš odhlásit.