Príbehy z pera : Mobil

Po pravde neviem či som mal zlý deň v škole alebo som len nemal dobrú náladu. Hneď ako dotočili krátke video, brat mi porozprával aká to bola zábava, že to stalo maximálne zato a že zajtra musím ísť s nimi. Ja som dal na bratove slová a na druhý deň sme nakrúcali ako o život. Videá mali len zopár sekúnd a bavilo nás to, bolo to úžasne. V škole sme si púšťali tieto videá a spolužiaci sa zabávali spolu s nami. Deň čo deň sme hneď po škole ako sme skončili išli nakrúcať, stále s tými istými postavami rozličné časti ako keby seriál. Keďže sa videá nakrúcali len na obmedzený počet sekúnd, museli sme veľa krát premazať mobil. Teraz keď si to uvedomujem spätne škoda tých materiálov. Ale príbeh sme aj tak opakovali, kým sme nemali viac materiálu.

Napokon sme mali príbeh, postavy, kostýmy, scenár a rozhodli sme sa točiť na malý digitálny fotoaparát. Nakoniec to vyšlo a vďaka digitálnemu fotoaparátu z roku 2005 sme nakrútili náš prvý amatérsky film. Ten sa našťastie uchoval. čiže ho máme aj v archíve. Dnešné deti majú toľko možnosti vyplnenia času, že sa im ani nedivím, že nevedia čo vlastne chcú. My sme to mali jednoduchšie, aj keď toto bola tá doba kedy sa to začalo meniť. Rozmýšľal som nad tým ako skĺbiť všetky tieto koníčky, zo začiatku to ide. Ale neskôr som zistil, že vášeň vám obmedzí určite koníčky. Preto robiť čo už ma nebaví, nemá pre mňa zmysel. Z činnosti, ktoré ma nudia či dokonca hnevajú som eliminoval ako aj negatívnych ludi. A snažím sa žiť tak aby som bol šťastný, pokorný, plný radosti a stretával sa s ľudmi, ktorých mám naozaj rád a je s nimi zábava.