IZRAEL - EILAT

Izrael si zaslúži viac pozitívnych slov a (aj) preto som sa rozhodla napísať tento blog.

„Drahí moji, kam sa to chystáte? Viete že je to nebezpečné? Dávajte si pozor a starkej ani muk.“ V Dobrej Nive nám naliali po poldeci domácej slivky a výlet sa mohol začať.

Leteli sme cez Ryanair a keďže sme so sebou nemali žiaden sniežik ani nožík, všetko prebehlo v absolútnej pohode. Poznáš to, keď zješ skoro všetky zásoby jedla ešte pred príchodom presne tak, ako sme my zjedli avokádové žemličky a polku keksíkov z nudy počas letu.

Prileteli sme na letisko OVDA, kde nám položili zopár intímnejších otázok, no nemusíš mať stres, povedz holú pravdu bez obalu a máš to v suchu. „What about money for your trip?“....“I have job and she has a uhm hmm rich father.“

Izraelské peniaze – šekely, zameníš bez problémov hneď po príchode na letisku v zmenárni. Nemusíš sa báť, nechystajú tu na teba žiadne prefíkanosti. Formalitky sú za nami a sedíme v autobuse do Eilatu. Vystúpime v centre mesta a usmievame sa od ucha k uchu. Máme so sebou spacák, plavky, knižku od Osha a čisté gaťky. Radosť a vášeň. To stačí, hurá na pláž!!! V maximálnom chilloute ležíme na piesku a začíname cítiť magickú atmosféru tohto mestečka na južnom cípe Izraela. Schyľuje sa k večeru a my kráčame po pláži, až sa zrazu ocitneme na čarovnom mieste s muzikou, pre ktorú by sa nadchol nejeden dub or psytrance lover! Všade okolo nás sú vankúše, mini drevené stolíky, orientálne plachty, masáže, bar a obrovská kruhová hojdačka s výhľadom na more. Pohodlne sa do tejto hojdačky usadíme a objednáme si víno. Starší pán za barom nám priateľsky dovolí urobiť si večeru na jeho ohníku a ponúka nás čajom. Ľudia sú tu srdeční a láskaví a aj preto v Eilate vládne pohoda a pokoj. Nastala noc, zromantičnelo sa a..a tak ďalej. Prespali sme na pláži pod rybárskou loďkou, ktorú sme si obľúbili a stala sa naším domovom na pár dní. Prebúdzali nás prvé slnečné lúče a výhľad na pokojné ranné more. Teplota mora je tu po celý rok rovnaká, každé ráno sme si výborne zaplávali. Doobedu sme sa zatúlali na trhy, kde sme si od miestneho growera kúpili škoricovo-perníkové hovienka. Ovocie, ktoré nás pri ochutnávke očarilo, ibaže nie nadlho, a tak sme ho darovali kamarátovi s bicyklom. Volá sa Bou a obľúbil si nás natoľko, že v deň nášho zoznámenia sa už od nás nechcel ani pohnúť. Balú alebo Bú, ako len chceš a škoricovo-perníkové hovienka sú tu populárne podobne ako borovička na Slovensku, nájdeš ich na každom rohu.

V Eilate je prekrásna Coral Beach, kde sme videli tie najfarebnejšie rybky a koraly. Boli sme očarení nádherou podmorského sveta, no voda na tomto mieste nebola práve najteplejšia. Keďže slniečko už zapadalo, museli sme sa zahriať. Netrvalo dlho a zrodili sa prvé homeless nápady. Víno musíme otvoriť TU a TERAZ! Chi-chi-chi, cha-cha-cha hneď nám bolo líp! Naše cigánstvo nabralo nový rozmer, keď ma môj spoločník, pohľadný mladý Tarzan, naučil fajčiť tabak. Napriek tomu, že mám toho za ušami viac než dosť, nikdy som nefajčila cigarety. Nikdy nehovor nikdy a hlavne nie keď prespávaš pod loďkou. Tabak-netabak, raz príde do tvojho života niekto, kto zmení veľa, ak nie všetko. O tom zasa inokedy. Takže takto. „Teta Bôtošová, Erik ma naučil fajčiť.“... „Simonka, a netočila sa ti z toho hlávka?“ ..Nuž asi nie až tak.

V deň nášho putovania k Mŕtvemu moru sme sa pred cestou posilnili the best of the best falafelom. Čo sa týka stravy, lacným, zdravým a chutným falafelom so zeleninou nič nepokazíš. K Mŕtvemu moru sme dorazili až večer. On sa detsky radoval a ja som bojovala s vetrom a zimou. Jediné čo ma zohrievalo bol pohľad na jeho šťastné (soľou vyštípané) oči. Na večeru sme si kúpili tortily, hummus, zeleninu a ružové víno. Po ceste na autobus do Eilatu sme stretli podozrivých tmavších chlapíkov a keďže nás ponúkli kávou (naozaj kávou), pristavili sme sa na pár slov. Ticho nastalo v momente, keď sme sa ich opýtali čo robia. Ehm uhm hmm povedzme že na stavbe. Na tomto mieste sa nemusíte obávať o svoju bezpečnosť. Neustále sa tu premávajú policajné autá, ktoré na bezpečnosť naozaj dohliadajú. V túto noc som si pravdepodobne potrebovala vykompenzovať to, že som sa nekúpala v Mŕtvom mori a tak som sa o polnoci v podnapitom stave osprchovala pred hotelom so slovami: „Ja sa už zimy viac nebojím!“ Úbohé. No uznaj...

Odlet sme stihli asi iba preto, že máme obaja šťastie. Pred autobusom na letisko čakalo viac ľudí ako dôchodcov pred Lidlom v prvé ráno retro týždňa. Kontroly na letisku v Izraeli nás trošku vyčerpali, ale nevzali nám kamienky, koraly a guľôčky z Mŕtveho mora, čiže všetky naše suveníry sme si úspešne priniesli domov.

To že si opäť na Slovensku pocítiš v Bratislave na stanici napríklad tak, že sa bezdôvodne nepríjemne naladenej predavačky opýtaš, či majú tvoj obľúbený sójový rez a ona ti ho hodí na pult akoby si bol nejaké to zvíře.