Príbehy z pera: Vojna

Pokračovanie z predchádzajúceho blogu.... Konečne sme našli správne miesto. Bolo leto celý júl sme obetovali stavbe bunkru. Strom bol perfektný. Konečne sa nám podaril náš najlepší a najkomfortnejší bunker. Nebol ani vysoko ani nízko a bol priestranný. Keď už konečne bolo všetko hotové rozhodli sme sa osláviť náš úspech spoločnou opekačkou. Opekali sa klobásy, Špekáčky, slaninka a paštéta. čo paštéta? Opýtal sa kamoš druhého kamoša. To sa opeká ??? Nie, mám to tu preto lebo ja si nechcem opekať. Ostali sme prekvapený ako niekto nechce opekať ved to je ta najlepšie vec od doby ľadovej. No nič pustili sme sa do toho. Týždeň čo týždeň sme chodili do bunkru a strávili tam celý čas. No prišiel čas dovoleniek a všetci sme niekam išli. Ja som sa vrátil ako posledný. Keď som sa vrátil, čakali ma kamaráti pred domom s tým, že my musia niečo ukázať. Prišli sme na miesto kde sme mali bunker. No a čo nevidím celý bunker, bol zničený. Nechcel som uveriť vlastným očiam. Ako vám môže niekto zničiť prácu na, ktorej ste tak dlho pracovali. Jednoducho niekomu to proste robí radosť, že niekomu uškodí nazýva sa to škodoradosť. Na druhý deň sme sa chceli vrátiť a opraviť to. No bolo neskoro. To čo sme videli už včera boli opravy, vraj to vyzeralo ešte horšie keď ho začali opravovať žiaci z našej školy o ročník nižšie. Takže vy nám chcete pomôcť ?? My vám pomôcť, ved je to už náš bunker, vy ste ho opustili. Jhaj takže opäť nám chce niekto niečo ukradnúť. Nastúpil môj bratranec, ktorý obľuboval konflikty. Vybojujeme si ho späť.

AKO ?? Orechy, gumipušky kamene. Kamene nie je to nebezpečné, čo keď niekto dostane otras mozgu. Guličkovky, hlavne guličkovky !!! Zahlásil bratranec po škole sa naobedujeme a o 14:00 ideme nato. Zobrali sme ďalších spolužiakov a bolo nás o čosi viac. No mladších spolužiakov bolo ešte viac, videli sme tam aj tých o ktorých sme si mysleli že nechodia von. Keď nás videli prichádzať boli pripravení. Ako to?? Jednoducho na škole so s 120 žiakmi neutajíte ani, že vám prišla pošta. Všetci vedeli o všetkom. Vojna !!! Zahučal bratranec a začali sme sa ohadzovať orechmi, neskôr keď sa minuli orechy, gumipušky a Lukejos ty vytiahni tu guličkovku, zakričal generál Jánoš. A bolo a strieľalo sa a ohadzovalo. Bolo nás tam asi 25. 25 malých špuntov štvrtáci a piataci, ktorí riešili konflikt o bunker. No zrazu jednému zo štvrtáčikov trafil niekto do hlavy. Nastalo ticho, ústup zahlásil generál. A bolo po vojne. Na konci k nám dobehol ešte jeden ich spolužiak, že to bude mať zajtra dohru a, že ak ho príjmeme bude na našej strane a potom povedal ešte zaujímavejšiu vec. Viem kto vám rozbil bunker, keď ste boli na dovolenke.

To Be Continued