"Povedz mi, čo ťa trápi?"

Tapeta zo vzorom tvarovaného strieborného kameňa zakrýva všetky kruhy pod očami stien, ktoré sú mnou obklopené. Niekedy žiaľ inokedy ničím podložená radosť je cítiť z jej minulosti. Škoda, že steny budov nedokážu rozprávať o tom čo denne vidia. Robia nám spoločnosť, keď sa cítime sami a často krát sa do nich zamilujeme, že sa nimi obklopujeme zbytok svojho času.

Tieto však znášajú záblesky farieb dúhy, no nie tak prirodzené ako ju príroda stvorila. Obdarúvajú ju svetlom drsne krvavej a falošnej tyrkysovej farby. Rôznorodé svetlá majú zdroj pôvodu z Kajotu, Synotu a Multi Lota. 12 herných automatov postavených vedľa seba v zástupe sa tvária akoby nič, ale ak sa dobre pozrieš, často krát nevinný postoj a blikajúce svetlo s obrazovkou hrá dookola tú istú DEMO verziu výhry. Lákajú tak o nakŕmenie toho zvieraťa.

Zdroj: Aspirin

Na BAR si sadol strašne opitý tipek s mladou slečnou. Jej vrásky a sebavedomý pohľad s trochou smútku mi napovedal o prežití trpkého života s dávkou samovraždy.

"Ponúknem niečo?" Spýtal som sa hrubším tónom, aby vedeli kto je tu pán.

Opitý pán vyslovil súhrn nejakých samohlások z ktorých som poskladal vetu ako zo crabble.

"Dajte nám dve pivá." V náplni práce mám však zakázané nechať slopat za barom ľudí, kedže sme herňa a nie šenk. Bohužiaľ akceptovanie dementných ľudí mám v popisu práce od kedy ma nedobrovoľne vytiahli z matkinej pošvy. Na hodinách sa malá ručička tiahla k svojej 12 tej milenke a v herni bolo pusto ako vo westerne. Ich príchod ma síce duševne neuspokojil, ale na druhej strane v mojom teritóriu prevládala nuda. Čas od času treba prehodiť reč s ľudskou rasou.

Najprv len stojím za barom a miestami sa zapájam do konverzácie. Očividne im to nevadilo tak som sa hral na chápavé čašníka poctivému svojmu remeslu s identifikačnou vetou "Náš zákazník náš pán."

Z ich rozhovoru zisťujem, že opitý pán sa zasekol vo výťahu niekde medzi piatim a šiestim poschodím. Nejaký čas trvalo kým ho odtiaľ vyslobodili. Po tom incidente ho stará nepustila domov a zaspal na špinavej rohožke s oldschoolvím vzorom. Mladá slečna, ktorá bývala na poschodí hneď oproti jeho dverám si ho všimla na zemi. Oprášila ho a zobrala do najbližšieho podniku s chlastom.

Celkom funny story až do chvíle kým do herne nevtrhla jeho žena s mladým mužom, ktorý ho s volaním a dávkou empatie brali domov. Došlo mi to vtipné, ale snažil som smiech potlačiť za vážnou tvárou ako každý svoj pocit.

Žena ostala sama za barom a dopíjala svoje a susedove pivko. Objednala si najlacnejšiu vodku a spýtala sa ma ako dlho tu pracujem.

"Toto je nová herňa je tu len 6 ty deň a toto je moja druhá smena."

"Ja som pracovala 6 rokov v Anglicku ako čašníčka." Odpovedala mi.

Nechcelo sa mi tomu veriť. Ľudia sa často hrajú na niečo čo nie sú a chcú zapôsobiť na úplne nepoznaných ľudí. Pousmial som sa a odpovedal som chabo:

"To je super!"

Podala mi ruku. Stisol som ju a zacítil jemné chrupnutie jej kĺbov.

"Volám sa Miška, rada ťa spoznávam."

Z poza jej ramena sa vystrčila hlava môjho známeho, ktorému v krvnom obehu behal kôň. Kývol na mňa pohľadom očami ako ďalekohľad a odišiel. Zasmial som sa a padla mi na hrudný kôš otázka od Mišky.

"Ty berieš drogy však? Neboj ostane to medzi nami ak mi to povieš."

Mlčal som. V hlave mi napadlo milión alternatív dokonalého odj*bu na jej otázku, no nebol to môj styl.

"Len na festivaloch si doprajem, a ty?"

"Mne to môžeš povedať. Videla som akú tvár ti poslal tvoj kamoš. Na ňom to bolo hrozne vidieť."

Mala pravdu. Rado, keď sa prekopne vyzerá hrozne. Niekedy sa mi zdá že po ňom len ostanú puklice a líca mu postupne miznú do hrtanu.

Fajčila cigu a dym vydychovala priamo na mňa. Mala sklopený zrak, akoby nechcela vidieť, že mi ten dym ubližuje. Zadusila Marsku o popolník a trocha sa rozosmútila.

"Povedz mi, čo ťa trápi?" spýtal som sa.

"Je to ťažké chodiť každý deň taxíkom ďaleko z mesta pre heroín. Cítiť ako je každý jeden deň len začarovaná rutina a keď nedodržíš svoj kolobeh svet sa ti bude zdať príliš skazený na to aby si doň ráno vkročil triezvy. "

Pri odpovedi mi slová vychádzali z úst neutrálnym jadrom nech nepoškodím puklinu jej otvorenia zacelením. Snažil som sa hovoriť pokojne bez toho, aby ju zmocnil pocit menejcennosti. Bol som tu pre ňu. Z očí jej bolo spozorovať valiaca sa ľútosť a smútok, akoby by vravela: "Bože, čo som to za človeka??"

Vyhrnula si rukávy a na zápästí mala smršť jaziev po sebapoškodení.

"Woow, to je super!"

Vykríkol som a udivene sledovala moju prekvapivú reakciu.

"Môžem si to odfotiť?"

Len tíško mlčala a nevinne kývla hlavou. Spravil som si zopár fotiek jej zápästia a poďakoval.

Zdroj: Aspirin

"Ak sa ti páčilo moje zápästie pozri sa na celú ruku."

Odhrnula si rukáv purpurového trička s dlhým rukávom a predo mnou sa objavili ruky 10 ročnej narkomanky. Mala na sebe niekoľko dlhých 15 centimetrových jaziev od odumretých žíl dôsledkom strieľania štofu. Bolo to fascinujúce a neuveriteľné zároveň koľko fyzického utrpenia dokáže telo znášať dlhé roky.

"Teším sa ako čo najskôr vypadnem zo Slovenska späť do Anglicka. Teraz musím bývať s mojím bývalím, ktorý spával s mojou mamou."

"Čo ? Tvoj bývalí s ktorým bývaš spával s tvojou mamou?"

"Hej, to je jedna z mojich lifestory, ktoré snáď nikdy nepochopím."

Na hudobnom kanáli, ktorý prehrávala veľká LCD televízia za mojím chrbátom začala hrať pieseň od Adell. Miška sa zaradovala kvôli silnému textu a celkovému precíteniu tej speváčky. Rozjímala pri tom. Potichu si pospevovala. Nemohol som prepočuť jej dokonalú angličtinu z úst. Celý text popri jej spevu mi prekladala. Neklamala. Skutočne mohla žiť v Anglicku. Mrzeli ma všetky pochybnosti, ktoré som si o nej myslel.

Pozerala na bar a oči sa jej trblietali od všetkých tých svetiel. V kútiku oka sa jej hromadila slza. Žmurkla a slza jej pomaly stekala na červené líce. Zbytok kvapky ostal na mihalniciach. Hlboko sa mi pozrela do očí, až som zacítil, že mi pozerá priamo do srdca.

"Chýba mi môj muž. Láska je symbióza a človek, ktorý nám najmenej vadí sme nazvali láska." Povedala v útrobách topiacich sa vlastných sĺz.

Prišlo mi zbytočné niečo vravieť. Nie preto, že by som jej nechcel pomôcť či ignorovať, ale aby som slovami nepokazil túto chvíľu. Mlčanie a stlmená hudba prehĺbili atmosféru v miestnosti plnej škodlivého dymu. Z krabičky zobrala poslednú cigaretu, pár krát škrkla zapaľovačom a silno potiahla. Dlaňou ľavej ruky zotrela slzy z líc a pier.

Tie slzy a dohováranie samej sebe, aby sa spamätala ma donútili zamyslieť sa nad nežným pohlavím. Pravdepodobne dokážu aj oni niekoho milovať.

"Vieš Miška, život nie je ľahký. Tvorí sa z maličkostí, ktoré si musíš vážiť, aby tvorili celok. Dnes keď sa spätne pozrieš akú dlhú cestu si už prešla si uvedomíš, že je príliš neskoro na to sa vzdať. Verím, že je v tvojom živote veľa dobré, len záleží na tebe či otvoríš oči a budeš za to vďačná."

Dopila štamprlu vodky, ktorú mala naliatu vo whiskovom pohári. Polovicu cigarety zadusila a vodku zapila socom piva. Obliekla si kabát a povedala:

"Ešte jednu vec musím spraviť.... dúfam, že ti nebude vadiť."

Prišla ku mne za bar a silno ma objala. Z plnej sily som cítil jej ruky ako ma obmotávajú. Na ramene mi nechala malé kvapôčky sĺz s trochou make-upu. Dala mi dva bozky na líce a rozlúčila sa.

Odchádzala s úsmevom na perách a v očiach mala pochybnosti zmiešaným s pocitom odhodlania. Zaželal som jej dobrú noc a dúfal, že ju už nikdy nestretnem, aby ďalšie stretnutie nepokazilo tak krásnu spomienku.