Jay Asher: Mŕtve dievča neklame (recenzia knihy)

O knihe som sa dozvedela vďaka seriálu Thirteen Reasons Why (Trinásť dôvodov, prečo) z produkcie služby na sledovanie filmov a seriálov Netflix, podľa ktorej bol nakrútený. Rozpráva príbeh sedemnásťročného Claya Jensena, ktorý jedného dňa nájde pred dverami svojho domu záhadnú škatuľu. Po jej rozbalení zistí, že sa v nej nachádza sedem kaziet, ktoré nahrala jeho spolužiačka z triedy Hannah Bakerová. Na tom by nebolo na prvý pohľad nič neobvyklé, lenže Hannah pred dvoma týždňami spáchala samovraždu. Na kazetách rozpráva príbeh svojho života, v ktorom Clayovi postupne odhalí trinásť dôvodov, pre ktoré sa rozhodla predčasne ukončiť svoj mladý život. Clay tiež objaví mapu s miestami, ktoré súvisia s jej príbehom a zistí, aké osoby sú doň zainteresované a pochopí, ako je do príbehu zapojený on sám.

Motiváciou prečítania knihy bolo zistiť, v čom Clay dohnal Hannah k strašnému činu, ktorý spáchala, a aké dôvody ju viedli k tomu, že sa rozhodla tak, ako sa rozhodla. Odpovede na tieto otázky som dostala, pričom som počas čítania mala nepríjemné zimomriavky. Mrazivú atmosféru príbehu ale vo viacerých častiach pokazil preklad, pretože sa v ňom vyskytujú nespisovné výrazy a slang, čo je pochopiteľné, pretože kniha je primárne určená čitateľom od pätnástich rokov. Na druhej strane je ale podľa mojej mienky potrebné, aby sa jazyk knihy viac priblížil k spisovnosti, pretože niektoré výrazy vo vetách nedávali zmysel. Je to škoda, pretože preklad ubral príbehu potrebnú temnotu a mrazivosť. Knihu vám odporúčam prečítať si v českom preklade z vydavateľstva Albatros, ktorý nájdete pod názvom „Proč? 13x proto“, pretože dokázal lepšie vystihnúť potrebnú atmosféru a hlavnú podstatu, pre ktorú ju autor napísal. Stalo sa tak po tom, čo chcel jeden člen z jeho rodiny spáchať samovraždu. Po tomto incidente sa rozprával so svojou manželkou a so ženami o incidentoch, ktoré sa im stali, medzi nimi boli aj také, o ktorých sa predtým nikomu nezdôverili a nikdy ich nedokázali spracovať. Tie nám následne predstavil v postave Hannah. V častiach slovenského prekladu, pri ktorých mi vadila nespisovnosť, sa táto nedokonalosť v českom preklade neobjavila práve kvôli výrazom, ktoré v našej slovnej zásobe jednoducho nemáme. Pre zaujímavosť vám napíšem dva príklady. Prvým príkladom je krátky úryvok z príbehu Hannah. Slovenský preklad: „Mala som pocit, že si to tentokrát urobila naschvál. Zrejme som sa domnievala, že ani nie dvadsaťštyri hodín po našom zážitku budeme viac, ako len povrchné známe. Ale evidentne sme presne tým už zase boli. Na chodbách sme sa pozdravili, a ty si sa so mnou občas po hodine rozlúčila. No nikdy si mi nepovedala viac, ako komukoľvek inému. Až do tej noci, čo bola párty. Noci, kedy si ma opäť potrebovala.“ Český preklad: „Jenže tentokrát to na mně působilo, jako bys zapomněla schválně. A já si tehdy myslela, že po zážitku, který jsme prodělaly ani ne před čtyřiadvaceti hodinami, bychom mohli být něco víc než jen dvojice náhodných známých. Jenže právě tím jsme se očividně zase stávaly. Občas jsme se pozdravili na školní chodbě a ty jsi mi někdy řekla ahoj, když vyučování skončilo. Neslyšela jsem od tebe ale nic víc než všichni ostatní. Až do toho večírku. Až do toho večera, kdy jsi mě zase potřebovala.“ Druhým príkladom je krátka veta. V slovenčine: „Chodila som tam vždy, keď som mala chuť na sladké.“ A v českom preklade: „Chodila jsem tam vždycky, když mě honila mlsná.“

Kniha má v menší formát, ktorému je prispôsobená veľkosť písmen, ale napriek tomu sa vám bude čítať dobre a s ľahkosťou. Niektoré kapitoly majú viac ako 20 strán, iné majú približne 10-15 strán. Každá kapitola je pomenovaná podľa strany kazety, na ktorej je vysvetlený jeden dôvod spolu s osobou, ktorá je zaň zodpovedná. V knihe sa vyskytujú znaky zastavenia, pauzy a spustenia kazety, kedy je Clay buď niekým vyrušený alebo spomína na dané udalosti a uvažuje nad nimi. Dej zo súčasnosti je od deja z minulosti rozoznateľný podľa typu písma. Súčasnosť je napísaná bežným písmom, zatiaľ čo minulý dej je napísaný kurzívou, čo mi nevyhovovalo kvôli ťažšej rozoznateľnosti. Vydavateľ sa mohol inšpirovať českým prekladom, v ktorom je dej z minulosti ľahko rozoznateľný pomocou tučného písma. Ďalšou nevýhodou bolo to, že keď som sa ponorila do príbehu Hannah, po ktorom nasledoval krátky opis súčasnosti, stratila som sa v deji a tak som si danú pasáž potrebovala opakovane prečítať. Knihu som nakoniec čítala tak, že som si najskôr v kapitole prečítala väčšiu časť príbehu Hannah. Ak som sa v kapitole dostala k časti, ktorá venovala Clayovým myšlienkam a úvahám väčší priestor, prerušila som čítanie príbehu z minulosti a začítala som sa do uplynulých častí súčasného deja. Príbeh Hannah som si napokon pripomenula poslednou prečítanou stranou. Čítanie takýmto štýlom mi vyhovovalo a môžem vám ho len odporučiť.

Dej sa odohráva počas jediného dňa, počas ktorého si Clay vypočuje všetky kazety a zároveň sa v deji ocitneme o dva roky naspäť, kedy sa začal odohrávať príbeh Hannah. V ňom sa dozvieme, že sa s rodinou prisťahovala do nového mesta a začala navštevovať novú strednú školu. Primárne sa dej jej príbehu odohráva na strednej škole a v jej blízkom okolí, v ktorom zistíme, čo všetko sa jej stalo. V príbehu sa vyskytla téma, pri ktorej sa mi ťažko hľadali slová: téma šikanovania, osočovania, klebiet, klamstiev a posmievania sa, ktorá nakoniec vyústi v stratu dôvery a dohnania osoby do hrozného psychického stavu, ktorý nakoniec vyvrcholí tým najhorším, čo si len môžeme predstaviť. Varuje nás pred šikanovaním a jeho následkami, ktoré môže napáchať na mladom človeku, ktorý sa jej nedokáže ubrániť. Dôrazne nás upozorňuje, že samovražda nie je riešením našich problémov. Autor síce najskôr uvažoval o možnosti, že Hannah samovraždu prežije, ale nakoniec zmenil svoj názor, aby sa v spoločnosti začalo viac rozprávať o samovraždách a o tom, ako spoznať takého človeka a ako mu máme pomôcť. Ak máme nejaký problém, nebojme sa požiadať o pomoc, ak bude prvý pokus neúspešný, napriek tomu ju hľadajme a požiadajme o ňu. Nebojme sa zdôveriť blízkemu človeku so svojimi pocitmi a starosťami, aj keď nám na prvý pohľad môže pripadať, že na nás nemá čas, nikdy nedávajme na prvý dojem, požiadajme a dostaneme odpoveď. Hannah urobila tú chybu, že sa pred svojou smrťou nikomu nezdôverila, pretože mala pocit, že jej nik nerozumie a že je každému ukradnutá. Lenže ako jej ľudia mali rozumieť, keď sa im nedokázala otvoriť? Aj keď bola sklamaná z konania určitých osôb, mala sa s týmito pocitmi sklamania, hnevu, ľútosti a bolesti niekomu zdôveriť, aby dostala uistenie, že v tom nie je sama a že jej niekto dokáže pomôcť. Je smutné, že sa vedela otvoriť až krátko pred svojou smrťou prostredníctvom kaziet. Aj keď mi Hannah bola sympatická, za jej správanie som bola na ňu v niektorých prípadoch nahnevaná, rovnako ako na správanie protagonistov, ktorí boli zainteresovaní do jej príbehu a žiaľ, tým mali svoj podiel na jej smrti. Pri Hannah som mala pocit, že sa postavila do roly obete, ktorej všetci ubližujú, kedy mala dojem, že všetci ostatní sú vinní za to, ako sa cítila, a že nik nevšimol, čo sa s ňou deje. Lenže ona sama im dovolila, aby ovplyvnili jej náladu, pocity a jej vnútorné nastavenie, tak, ako dovolila, aby bol jeden následok príčinou ďalších udalostí, ktoré sa jej stali neskôr. Samovražda bola pomyselnou poslednou kvapkou jej dvojročných nepríjemných skúseností. Ak by sa s prvými náznakmi ihneď zdôverila učiteľke, výchovnému poradcovi alebo rodičom, som si istá, že by jej bola poskytnutá potrebná pomoc.

Kniha má viacero prínosov, pre ktoré by ste si ju mali prečítať. Prvým prínosom je pochopenie psychológie mladého šikanovaného človeka, kedy zistíte, čo sa s ním deje a čo ho napokon privedie k rozhodnutiu skoncovať so svojim životom. Hannah sa ocitla v novom meste, v ktorom nikoho nepoznala, chcela si nájsť nových priateľov a mať pocit, že niekam patrí. Keďže sa jej očakávania nenaplnili, cítila sklamanie, bolesť, beznádej a bezmocnosť. Pri časti knihy, kedy uvažuje nad spôsobom, ako sa zabije, som mala nepríjemný mrazivý pocit. Ešte raz podotýkam: samovražda nie je riešením vašich problémov a kniha nie je inšpiráciou na to, ako by ste ju mali urobiť! Práve naopak, varuje nás pred ňou a uvádza znaky, pomocou ktorých nám osoba dáva najavo, že má v úmysle zabiť sa. Tie sú druhým prínosom knihy. Tretím prínosom je pochopenie, aký vplyv má samovražda na blízke okolie a na ľudí, ktorí danú osobu poznali. Pri čítaní knihy som si spomenula na výrok z jednej epizódy britského televízneho seriálu Sherlock (v hlavnej úlohe sa predstavil Benedict Cumberbatch), ktorý som nevedela dostať z hlavy a o ktorý sa s vami chcem podeliť: „Vziať si svoj vlastný život. To je zaujímavý výraz: komu ho beriete? Ak sa raz skončí, vám už chýbať nebude. Vaša smrť je niečím, čím si prechádzajú všetci ostatní. Váš život nepatrí len vám, tak dajte ruky od neho preč.“ Týmto pocitom som naplno porozumela po samovražde speváka kapely Linkin Park, ktorá zasiahla všetkých fanúšikov na celom svete. Spevák sa nevedel vyrovnať so smrťou svojho najlepšieho priateľa, ktorý sa obesil len pred pár mesiacmi pred jeho smrťou. Keď som sa túto správu dozvedela, najskôr som bola v šoku a nemohla som jej uveriť. Potom prišiel hnev a znechutenie nad tým, že to urobil a zamyslela som sa, či sa tomu dalo predísť. Nakoniec som cítila zmierenie a pochopenie. V čase písania tejto recenzie ešte nie je známa odpoveď na otázku, čo bude s kapelou ďalej. Bude to jej úplný koniec, čo by bola škoda, keďže na scéne vystupuje 21 rokov, alebo budú jej členovia hľadať nového speváka? Žiaľ, s podstúpením rizika, že nový spevák ho už nikdy nemusí nahradiť. Verím, že sa to dozvieme už čoskoro. V knihe tieto pocity spoznáme pomocou psychológie postavy Claya, ktorá je štvrtým prínosom knihy. Od začiatku mi bol veľmi sympatický a obľúbila som si ho. Jeho vnútro nám odhalí nielen pocity, ktoré mal z počúvania kaziet, ale aj to, aký vplyv má na neho samovražda jeho spolužiačky, ktorá z neho urobí iného človeka, akým bol predtým. Spozná nielen skutočnú tvár niekoho, o kom si myslel, že ho dobre pozná, ale takisto aj ľudí, pre ktorých by dal aj ruku do ohňa. Posledným prínosom knihy je skrytá symbolika v menách oboch hlavných predstaviteľov. Krstné meno Hannah je palindrómom, čiže slovom znejúcim rovnako pri čítaní spredu aj zozadu a ktoré predstavuje dve strany kazety. Z priezviska Baker, v slovenskom preklade „pekár“, vyplýva, že pekárov tucet je trinásť, a to je počet dôvodov, ktoré nám postupne predstaví na svojich kazetách. Krstné meno Clay, v slovenskom preklade „hlina“, symbolizuje, že počas spoznávania príbehu bude tak, ako hlina, zmenený a pretvorený mnohými spôsobmi, kedy ho Hannah „upečie“ („bakes“) do osoby, ktorou sa nakoniec stane. Jeho priezvisko Jensen nesie názov po značke prehrávača kaziet. Je známe, že súčasný dej sa sústreďuje práve na počúvaní kaziet.

Príbeh sa končí vypočutím všetkých kaziet, pričom koniec knihy je otvorený a je len na vás, ako si k nemu napíšete vlastné pokračovanie. Ak máte záujem o konkrétne pokračovanie príbehu, odporúčam vám, aby ste si pozreli už spomínaný trinásťdielny seriál „Trinásť dôvodov, prečo“. V hlavných úlohách sa predstavili Katherine Langfordová ako Hannah a Dylan Minnette ako Clay. Nájdete v ňom aj udalosti, ktoré sa v knihe neobjavili. Okrem vyrozprávania príbehu z minulosti uvidíte Claya, ako sa rozpráva so svojimi spolužiakmi a s rodičmi Hannah o jej samovražde, tribunál študentov, ktorí boli súčasťou jej príbehu, pri ktorom každý z nich vyrozpráva svoju verziu a dozvieme sa, ako sa vyrovnávajú s pocitmi po samovražde svojej spolužiačky. Ide o silný psychologický zážitok, pri ktorom lepšie porozumiete, aký vplyv má samovražda na ľudí okolo vás, čomu sa kniha detailne nevenovala. Takisto spôsob, akým Hannah spáchala samovraždu, je v seriáli spracovaný inak, ako v knihe, aby sa do povedomia verejnosti dostala jasná správa o prevencii samovrážd. Napriek téme, ktorej sa kniha venovala, som rada, že som si ju prečítala, ale budem rada, ak sa nestane súčasťou mojej knižnice.